Budova Štátnej hospodyňskej školy Dr. Pavla Blahu v Skalici bola realizovaná podľa projektu architekta Jaroslava Stockara-Bernkopf. Trojpodlažný objekt je v centrálnej časti zastrešený valbovou strechou, v bočných častiach manzardovou strechou (neskoršia prestavba). Priečelie budovy má ústredný rizalit zakončený atikou so štylizovanou balustrádou. Oblúčková rímsa na priečelí aj okná sú zdobené kruhovými terčmi. Fasáda budovy má výraznú farebnosť, dekoračné ozdobné prvky sú typické pre dekorativistické trendy vtedajšieho rondokubizmu.

Štátna hospodyňská škola bola v Skalici postavená zásluhou Dr. Blahu a jej výstavba a prevádzka boli financované z prostriedkov Ministerstva zemědělství a Mesta Skalica, ktoré poskytlo pozemky na stavbu zdarma. Stavebné práce začala miestna filiálka staviteľa Jozefa Doležala realizovať v septembri 1925, dokončená bola v júni 1927 a patrila k vtedy najmodernejším gazdinským školám v celej ČSR. Poskytovala priestory pre teoretické i praktické vyučovanie a internát, súčasťou areálu bol aj záhradný park podľa návrhu riaditeľa Záhradníckej školy v Modre p. Fischera.Poslaním školy bolo v jednoročnom štúdiu vzdelávať a vychovávať dievčatá z rodín malých a stredných roľníkov i poľnohospodárskych robotníkov zo západného Slovenska a blízkej Moravy v domácich prácach a v hospodárnom vedení domácností. Štátna hospodyňská škola Dr. Pavla Blahu zanikla 30. júna 1949, v budove následne pôsobilo poľnohospodárska škola, neskôr, v roku 1958 sa budova stala súčasťou okresnej nemocnice.¹ Dnes je tu detské a gynekologicko-pôrodnícke oddelenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou Skalica, a.s.

Krátky životopis autora projektu: Jaroslav Stockar-Bernkopf (plným menom Jaroslav František Stockar von Bernkopf), sa narodil v roku 1890 v moravskej obci Doloplazy u Nezamyslic. V rokoch 1908-1913 študoval na ČVÚT v Prahe. Bol žiakom Josefa Schulza, autora Národného divadla, Rudolfína a Národného múzea. Po absolvovaní štúdia sa Stockar v roku 1913 stal architektom v dvornej kancelárii kniežaťa Lichtensteina vo Viedni. V r.1915 bol povolaný ako inžinier na ministerstvo vojny do projekčného oddelenia vzduchoplavby, neskôr bol preložený na oddelenie kontroly priemyselných stavieb. V roku 1916 bol promovaný na doktora technických vied.Po prvej svetovej vojne, resp. po vzniku Československa sa usadil ako autorizovaný architekt v Brne, kde sa stal aj čestným docentom lesníckych stavieb pozemných na Vysoké škole zemědělské. V jeho tvorbe ho najviac ovplyvňovala kotěrovská moderna, ale aj anglické hnutie Arts and Crafts. Koncom tridsiatych rokov sa stal riaditeľom technického oddelenia Národnej banky v Prahe, kde aj v roku 1977 zomrel vo veku 87 rokov.

Predpokladá sa, že počas života vytvoril viac ako 150 projektov, ale známy je len zlomok jeho tvorby. Realizované projekty (chronologicky radené): Štátna hospodyňská škola, Skalica (1919-25), Okresná nemocenská pokladňa, Opava (1924-28), Okresná politická správa Přerov (1924-27), Vila Boženy Tomanovej, Valašské Meziřičí (1925-26), Obchodní a obytný dom J. Löwyho, Ostrava (1927), Riaditeľstvo banskej a hutnej spoločnosti, Ostrava (1931-33), Hotel Veľká Fatra (spolu s J. Šolcom), Rajecké Teplice (1935-37), Hotel Malá Fatra (spolu s J. Šolcom), Rajecké Teplice (1935-37), Blok domov Národnej banky s kinom Oko (spolu s J. Šolcom), Praha-Holešovice (1937-40).

.

Jaroslav Stockar-Bernkopf (1890 – 1977) bol významný český architekt a urbanista, známy predovšetkým svojou prácou v období medzivojnového Československa.

Tu sú kľúčové fakty o jeho živote a diele:
Pôsobenie na Slovensku: Výrazne ovplyvnil modernú architektúru na Slovensku, najmä v Bratislave, kde pracoval na Referáte architektúry a verejných prác.
Urbanizmus: Patril k priekopníkom moderného plánovania miest. Podieľal sa na regulačných plánoch Bratislavy, ktoré formovali jej rozvoj v 20. rokoch 20. storočia.
Významné stavby: Medzi jeho najznámejšie diela patrí Obytný a obchodný dom Manderla (známy ako Manderlák) v Bratislave, na ktorom spolupracoval s Christianom Ludwigom a Emerichom Niederleuthnerom. V čase svojho vzniku (1935) to bola prvá výšková budova v meste.
Štýl: Jeho tvorba prešla vývojom od neskorého klasicizmu a purizmu až k funkcionalizmu, pričom kládol dôraz na technickú precíznosť a moderné materiály.
Viac informácií o jeho architektonickom dedičstve nájdete v registri architektúry Slovenska.

Použité zdroje: Michalovič P.: Dr. Pavel Blaho a hospodárske školstvo, Záhorie č. 4/2007, Vlček, P. (ed.): Encyklopedie architektů, stavitelů a kameníků v Čechách, Praha 2004, s. 626

.

Skalica

.