Katolícky kruh, resp.Katolícky či Spolkový dom, súčasný Dom kultúry v Skalici z roku 1905 je jedným z najhodnotnejších diel architekta Dušana Samuela Jurkoviča realizovaných na Slovensku. Asymetrická secesná stavba sa vyznačuje mnohými ozdobnými prvkami fasády a striech a zachovalými dobovými interiérmi.

Na priečelí je dominantný trojuholníkový štít, pred ktorým je predstavaný drevený balkónik, dosadajúci pomocou ozdobných, v dreve vyrezávaných konzol na plytký rizalitový výstupok prvého poschodia. Fasádu zakončuje hlavná výrazne do priestoru vyčnievajúca podstrešná rímsa, doplnená ozdobne stvárnenými kovovými konzolami. Sedlovú strechu kryjú zelené keramické škridle. Fasádu výtvarne dotvára bohatá mozaiková výzdoba, sústredená v ploche štítu a v poliach okolo ústredného okna na prvom poschodí, tiež v páse medzi prvým a druhým podlažím, prípadne v soklovej zóne. Figurálny výjav v štíte fasády predstavujúci Sv. Štefana žehnajúceho slovenskému ľudu, dopĺňa vpravo Detvanec (podľa odlišnej interpretácie aj Slovák s valaškou) a vľavo husitský bojovník. Nad trojicou okien z ľavej strany je mozaikový dvojjazyčný nápis Gazdasági és fogyasztási szövetkezet/Skalický gazdovsko-potravný spolek, nad ústredným vstupom je nápis Dom kultúry (pôvodne Kat.ház – Kat. dom) a z pravej strany nápis Sz. Vincze – Sv. Vincent. Názov spolku sv. Vincenta je doplnený portrétnym medailónom svätca chráneným drobnou kovovou oblúkovou markízou. Celkové výtvarné pôsobenie fasády je zvýraznené zeleným mozaikovým obkladom sokla, zeleným rámovaním drevných aj okenných otvorov, bledomodrým náterom dverí a okenných rámov, ako aj béžovou farbou omietky.¹

Budova bola postavená v rokoch 1904-1905 za účelom zabezpečiť dôstojné sídlo pre dva spolky – Katolícky kruh a Spolok sv. Vincenta. Oficiálne ako vlastník budovy vystupoval charitatívny Spolok Sv. Vincenta, nakoľko Katolícky Kruh vzniknutý z iniciatívy Dr.  Pavla Blahu a jeho spolupracovníkov ako protiváha promaďarského Gvadániho kruhu sídliacom v Mestskom hoteli (terajší Hotel Tatran) bol v dobe agresívnej maďarizácie podozrivý z panslavizmu.

Náklady na stavbu dosiahli sumu 130 000 korún. Finančné prostriedky na stavbu boli zapožičané z bánk, čiastočne boli hradené z dobrovoľných zbierok, ale aj z darov súkromných osôb. Značnú časť nákladov hradili Dr. Blaho a Dr. Okánik. V prednej časti prízemia boli situované obchodné priestory pre Gazdovsko – potravný spolok a banku, zvyšné priestory slúžili pre aktivity mestských spolkov, knižnicu, múzeum, divadlo a byt Dr. Pavla Blahu. Muzeálnu časť tzv. blahovskú izbu Jurkovič vytvoril ako ilúziu ľudového domu so sieňou a izbou, centrálne umiestneným vyrezávaným pilierom a bohato zdobeným stropom.

V interiéri stavby je čiastočne zachovalý pôvodný mobiliár, dlažba a dekorácie. V divadelnej dvorane je priznaná bohato zdobená drevená stĺpová konštrukcia a dovnútra orientované okenné vikiere s pravidelným štvorcovým delením. V pätdesiatych rokoch bola budova zoštátnená a začiatkom šesťdesiatych rokov tu boli vykonané rozsiahlejšie zásahy, m.i. boli zrušené pôvodné vstupy do budovy a nahradené jediným trojitým vstupom. Od roku 1952 tu sídlilo Okresné vlastivedné múzeum v Skalici, od roku 1965 do 1989 Záhorské múzeum. Budova je vo vlastníctve mesta Skalica, sídli tu Správa mestského majetku s.r.o., a časť priestorov je naďalej využívaná pre prezentáciu muzeálnych zbierok.

Krátky životopis autora projektu: Národný umelec Dušan Samo Jurkovič sa narodil 23. septembra 1868 v Turej Lúke, v rokoch 1884-88 študoval na Štátnej priemyselnej škole vo Viedni odbor staviteľstvo. Po návrate na Slovensko pracoval najprv pre staviteľa Bullu, potom odišiel pracovať na Vsetínsko a spolu s Michalom Urbánkom realizoval valašskú dedinu a iné folklórne stavby pre národopisnú výstavu v Prahe (1895). Od roku 1896 pôsobil ako samostatný architekt. Uznanie i pozornosť odbornej kritiky si vyslúžil po realizácii turistických objektov na hore Radhošť. Realizoval viacero súkromných víl a interiérov, pre moravských intelektuálov a podnikateľov, ale aj objekty pre kúpele v Luhačoviciach, pútnický areál na Svatom Hostýne, prestavbu historického zámku v Novom Měste nad Mětují a niekoľko stavieb na Slovensku. Počas 1. svetovej vojny pôsobil v Krakove, kde navrhol rad vojenských cintorínov realizovaných v Haliči. Po vytvorení ČSR pôsobil najprv ako prednosta Pamiatkového úradu v Bratislave, potom do roku 1922 ako vládny komisár pre zachovanie umeleckých pamiatok na Slovensku, kde sa zaslúžil o vytvorenie koncepcie ochrany kultúrneho dedičstva a prírodných pamiatok. Po odchode z úradu sa venoval obnove architektonického rázu vyhorených Čičmian, obnove Zvolenského zámku, a ďalším obnovám historických objektov, mohyle M.R. Štefánika a i. Po študijnej ceste do Talianska sa venoval tvorbe v duchu moderny, navrhoval sociálne domy, školy, vily, kostoly, vytvoril sanatórium Dr. Kocha a realizoval niekoľko stavieb pre Západoslovenské elektrárne. Počas II. svetovej vojny sa venoval pomníkovej tvorbe. Zomrel 21. decembra 1947 v Bratislave, pochovaný je v Brezovej pod Bradlom.

.

Dušan Samuel Jurkovič (1868 – 1947) bol významný slovenský architekt, dizajnér a etnograf, označovaný za zakladateľa modernej slovenskej architektúry. Jeho tvorba je charakteristická unikátnym spojením prvkov ľudovej architektúry s princípmi secesie a moderny.

Kľúčové informácie o živote a diele:
Štýl: Vyvinul špecifický štýl známy ako „básnik dreva“, v ktorom čerpal inšpiráciu z karpatskej ľudovej tradície a rázovitých stavieb.
Najznámejšie diela:Mohyla M. R. Štefánika na Bradle: Jeho najvýznamnejšie monumentálne dielo postavené z travertínu.
Pustevny na Radhošti (Libušín a Maměnka): Kultové drevené stavby v moravských Beskydách.
Jurkovičova tepláreň v Bratislave: Príklad jeho neskoršej industriálnej architektúry (dnes zrekonštruovaný kultúrny priestor).
Kúpeľné domy v Luhačoviciach: Výrazne ovplyvnil tvár tohto moravského kúpeľného mesta.
Vojnové cintoríny: Počas 1. svetovej vojny navrhol sériu unikátnych umeleckých vojenských cintorínov v západnej Galícii (dnešné Poľsko).
Ocenenia: V roku 1946 mu bol ako vôbec prvému architektovi udelený titul národný umelec.
Viac o jeho živote a podrobný zoznam diel nájdete v archíve Register architektúry alebo si môžete pozrieť expozíciu v Jurkovičovej vile v Brne, ktorú sám navrhol a obýval.

Ing. Zuzana Juríčková, PhD   

Použité zdroje:  Dlhánová, V.: Databáza divadiel.  http://www.theatre-architecture.eu/sk/db/?theatreId=471

.

Skalica

.