Ľudová škola na Jatočnej ulici bola postavená podľa projektu Józsefa Júliusa Bábolnaya (1886 – 1983) v roku 1913 v susedstve Gvadániho kúrie, ktorej prízemie pri zvyšujúcom sa počte obyvateľov už nepostačovalo na vyučovanie školopovinných detí v Skalici.

Budova Ľudovej školy v štýle budapeštianskej secesie sa vyznačuje charakteristickou asymetriou, strmým štítom a keramickým tehlovým obkladom na fasáde, ale aj drobnými prvkami ako napr. dekoračnou guľou z odlievaného betónu, ornamentálnymi vlysmi na opornom stĺpe, strešnými vikiermi a i. Budova je tvorená dvoma navzájom spojenými časťami so zvýšeným prízemím s pôdorysom písmena L. Ľavú časť tvorí pôvodne byt učiteľa školy a vpravo sú priestory samotnej školy. V strednej časti priečelia je umiestnený hlavný vchod prekrytý dvojicou lomených oblúkov podopretých masívnym stĺpom. Hlavná časť budovy má dve poschodia, doteraz sú zachované pôvodné vstupné dvere a okná a v niektorých miestnostiach sú priznané drevené stropné trámy. V päťdesiatych rokoch boli zaslepené vstupné dvere do bytu učiteľa, kde vznikla zborovňa, na vstupnom schodišti k bytu bola odstránená kovaná bránka, počas rekonštrukcie strechy v osemdesiatych rokoch bol odstránený komín, pri prestavbe interiéru bola vytvorená malá telocvičňa a vstup do budovy bol upravený pre hendikepovaných. Celkovo však zásahy nenarušil slohový výraz stavby, ktorá je dnes jednou z mála takto zachovaných školských budov v štýle budapeštianskej secesie na Slovensku. Od osemdesiatych rokoch tu sídlila Osobitná škola spolu s výtvarným odborom ZUŠ, od roku 1997 doteraz tu pôsobí Špeciálna základná škola. Budova je vo vlastníctve mesta Skalica.

Krátky životopis autora projektu: József Július Bábolnay (uvádzaný aj ako Joseph J. Babolnay) sa narodil v roku 1886 v sedmohradskom Tione (maďar. Dés). Stredoškolské štúdium absolvoval v Kluži a v Budapešti. Krátko pracoval v ateliéri Ödöna Lechnera (autora Modrého kostolíka v Bratislave), ktorý významne ovplyvnil celú generáciu nastupujúcich architektov. Bábolnay sa počas štúdia na Technickej univerzite v Budapešti stal členom spolku architektov Fiatalok (Mladí). Už počas štúdia projektoval verejné budovy a rodinné domy, za ktoré získal aj niekoľko ocenení v architektonických súťažiach: 2. cenu za horskú železničnú stanicu v roku 1910 a v roku 1913 spolu s Kálmánom Regulym 3. cenu za budovu Komerčnej banky v Temešvári. Krátko po získaní titulu Ing. arch. v roku 1913 narukoval ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády do Talianska, neskôr aj Ruska. Po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie sa v roku 1920 vrátil do už rumunského Klužu, kde projektoval rodinné domy a interiéry pre miestnych podnikateľov, ale aj výrobné objekty a športoviská obuvníckej firmy bratov Rennerovcov (pozn.: obdoba Baťovcov v ČSR).V roku 1924 spolu s manželkou a dcérou emigroval do USA. Začal pôsobiť v ateliéri Tomasa W. Lamba v New Yorku, kde sa uplatnil pri projektovaní scén a vnútorného zariadenia pre divadlá. V roku 1931 získal americké štátne občianstvo a vyhral konkurz na prestavbu divadla muzikálového producenta Earla Carrolla. Pri tejto stavbe za 4,5 milióna amerických dolárov z pozície hlavného interiérového dizajnéra naplno uplatnil štýl moderny a vytvoril majstrovské dielo v štýle Art déco. V roku 1932 sa presťahoval do Chicaga a vzápätí do Los Angeles, kde sa aj natrvalo usadil. Tvoril najmä rodinné vily a rezidencie v Hollywoode, častokrát aj s autorským interiérom, z verejných stavieb napr. Grécko-katolícky kostol v L.A.

V rokoch 1960-1966 Bábolnay pracoval pre hollywoodske filmové ateliéry ako samostatný architekt a interiérový dizajnér. Zomrel ako 96 ročný v roku 1983 v Hollywoode, Los Angeles. Nakoľko nemal deti, svoju pozostalosť odkázal nadácii na podporu mladých architektov na Technickej univerzite v Budapešti.

.

József Július Bábolnay (1886 – 1983) bol významný maďarsko-americký architekt, známy predovšetkým svojím prínosom k secesnej architektúre v Európe a neskorším pôsobením v USA.

Tu sú kľúčové fakty o jeho živote a diele:
Raná kariéra a vzdelanie: Študoval na Kráľovskej technickej univerzite Josepha v Budapešti. Bol súčasťou skupiny mladých maďarských architektov známych ako „Mladí“ (Fiatalok), ktorí sa snažili spojiť moderný dizajn s prvkami tradičnej maďarskej ľudovej architektúry.
Hlavné diela v Európe: Medzi jeho najvýznamnejšie práce patrí spolupráca na projektoch v Budapešti a okolí pred prvou svetovou vojnou. Často pracoval s motívmi inšpirovanými transylvánskym ľudovým umením.
Emigrácia do USA: Po prvej svetovej vojne a politických zmenách v Maďarsku emigroval v roku 1924 do Spojených štátov.
Pôsobenie v Amerike: V USA sa presadil najmä ako interiérový architekt a dizajnér scénických výprav. Pracoval pre významné inštitúcie, napríklad v New Yorku a neskôr v Hollywoode, kde navrhoval filmové kulisy a interiéry pre divadlá a kiná v štýle Art Deco.
Umelecký štýl: Jeho práca je charakteristická prechodom od národného romantizmu a secesie k geometrickejšiemu Art Decu a modernizmu.
Bábolnay patrí k vlne talentovaných stredoeurópskych architektov, ktorí po odchode do zámoria významne ovplyvnili vizuálnu kultúru amerického zábavného priemyslu 20. storočia.

Ing. Zuzana Juríčková, PhD   

Použité zdroje: Juríčková, Z.: Architekt József Bábolnay a jeho tvorba vo svete a v Skalici, Záhorie, 4/2012, s. 12-15

.

Skalica

.