Budova bola postavená v roku 1929 na mieste bývalého Kráľovského okresného súdu. Autorom projektu bol architekt Josef Marek (1889 – 1965), ktorý počas svojej profesionálnej kariéry pôsobil najmä na Slovensku, kde v medzivojnovom období vytvoril veľa hodnotných budov a urbanistické plány niekoľkých miest.

Funkcionalistický trojposchodový objekt na Lichardovej ulici v Skalici s pôdorysom v tvare písmena „U“ pôvodne slúžil ako sídlo štátnych úradov, m.i. poštového a telegrafného úradu, okresného úradu a okresného súdu. V súčasnosti tu sídli Stredná zdravotnícka škola a niekoľko drobných prevádzok služieb.

Krátky životopis autora projektu: Architekt Josef Marek sa narodil v roku 1889 v Petroviciach, v roku 1909 absolvoval vyššiu školu staviteľskú v Brne, po ktorej v rokoch 1910 –1912 pracoval v ateliéri Dušana Jurkoviča. V roku 1912 bol prijatý na špeciálnu školu architektúry na Akadémii výtvarných umení v  Prahe, kde sa stal žiakom profesora Jana Kotěru a štúdium úspešne ukončil v roku 1914. Počas I. svetovej vojny pôsobil v armáde ako delostrelecký dôstojník a po jej skončení prišiel v roku 1919 na Slovensko na základe pozvania od Dušana Jurkoviča, ktorý mu ponúkol miestoreferenta vo vládnom komisariáte na ochranu pamiatok v Bratislave, kde Jurkovič pôsobil ako vládny komisár. V rokoch 1922-1925 pôsobil Marek v Trnave, kde projektoval v roku1923 evanjelický kostol a školu vo Výčapoch-Opatovciach. V roku 1925 si založil vlastnú projektovú kanceláriu v Bratislave a v tom istom roku navrhol Okresnú nemocenskú pokladňu v Rožňave, kolóniu družstevných rodinných a bytových domov pre železničiarov v Novom Meste nad Váhom a obytné domy pre štátnych zamestnancov v Košiciach na Komenského ulici. V roku 1927 projektoval obytné domy pre štátnych zamestnancov na Partizánskej ulici 29 a 31 v Malackách, v roku 1929 budovu štátnych úradov v Skalici a chirurgický pavilón, jedáleň a skleníky Šrobárovho ústavu pre tuberkulózne deti v Dolnom Smokovci. V roku 1930 naprojektoval Družstevný obytný a obchodný dom železničných zamestnancov Avion v Bratislave, v  roku 1932 budovu Poštovéhoa telegrafního úradu v Nitre, v roku 1934 školu v Ovsišti a ďalšie. V rámci urbanistickej tvorby vytvoril súťažné návrhy na úpravu Mukačeva (1935), Nových Zámkov (1936) a tzv. základné a upravovacie plány (územné plány) pre obec Vrbové (1934), Petržalku (1934), mesto Martin aKokavu nad Rimavicou (1942).

Za jeho najznámejšie dielo je považovaný špičkový objekt slovenskej funkcionalistickej architektúry polyfunkčný dom (Palác) Avion v Bratislave dokončený v roku 1932, ktorý vo svojej dobe patril k najlepšie riešeným a vybaveným obytným budovám na Slovensku (v r. 2001 získal Avion ocenenie stavbaXX.storočiav kategórii obytných budov). Počas vojnových rokov1940–1942 mal Marek sťažené uplatnenie. Ostal síce bývať na Slovensku, ale za prácou musel dochádzať do Linzu a Viedne.  Až v roku1942 si našiel miesto uDr. Ing. Antona Bugana, prednostu Ústavu mechaniky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorého stavebná firma sa od roku1941 podieľala na výstavbeOravskej priehrady. Hneď po vojne sa Marek v roku 1945 zamestnal v novovytvorenom Štátnom plánovacom a štatistickom úrade v Bratislave (bol zrušený v roku 1949), kde našiel plné uplatnenie v technickom, hospodárskom a priestorovom plánovaní povojnového Slovenska. V roku 1962 sa vrátil naspäť do Brna, kde v roku 1965 zomrel. Jeho pozostalosť je súčasťou zbierok Múzea mesta Brna.

.

Josef Marek (1889 – 1965) bol významný český architekt a urbanista, ktorý sa stal kľúčovou postavou slovenskej medzivojnovej architektúry. Na Slovensko prišiel v roku 1919 a svojou tvorbou zásadne ovplyvnil modernú podobu Bratislavy a Trnavy. 

Najvýznamnejšie diela na Slovensku
Obytný blok Avion v Bratislave (1930 – 1932): Jeho najslávnejšie dielo, ktoré je považované za jeden z vrcholov puristickej architektúry na Slovensku. Ide o komplex 120 bytov s progresívnym riešením dispozície a občianskej vybavenosti.
Evanjelický kostol v Trnave (1924): Výrazná sakrálna stavba s prvkami moderny a českého kubizmu.
Regulačný plán mesta Trnava (1921): Marek bol autorom prvého moderného regulačného plánu Trnavy, čím položil základy jej urbanistického rozvoja.
Priemyselné stavby: V 20. rokoch navrhoval objekty pre Coburgove závody v Trnave. 

Profesionálny životopis
Štúdium: Absolvoval vyššiu školu staviteľskú v Brne a neskôr bol žiakom významného architekta Jana Kotěru.
Pôsobenie: Od roku 1923 pôsobil ako samostatný architekt v Bratislave. Po druhej svetovej vojne sa zapájal do urbanistických súťaží (napr. o nové centrum Bratislavy).
Návrat na Moravu: V roku 1955 sa presťahoval späť do Brna, kde v roku 1965 zomrel. 
Jeho tvorba prešla vývojom od dekoratívnejších foriem ovplyvnených rondokubizmom až po čistý funkcionalizmus a urbanistické koncepcie „veľkomesta“. Podrobnejšie informácie o jeho objektoch nájdete v Registri modernej architektúry. 

Ing. Zuzana Juríčková, PhD   

Použité zdroje: Poklembová, Ľ.: Odkrývanie histórie: české osobnosti v Košiciach: architekti 20.-30.-tych rokov 20. storočia. Ročenka. Sdružení knihoven České republiky v roce 2012. 2013. ISBN 978-80-86249-67-4, s. 118-125

.

Skalica

.