Grófi zo Svätého Jura a Pezinka (latinsky de Sancto Georgio et Bazin) boli jedným z najvýznamnejších a najmocnejších uhorských šľachtických rodov, ktorý zohral dôležitú úlohu v stredovekých dejinách Slovenska. Ich rozsiahle majetky a vplyv pretrvali viac ako 300 rokov, kým rod v 16. storočí nevymrel po meči. 

.

Pôvod a vzostup rodu

Rod pochádzal zo starého slovanského veľmožského rodu Hunt-Poznanovcov. Zakladateľmi svätojurskej a pezinskej vetvy sa stali synovia nitrianskeho župana Tomáša – Alexander a Sebeš. Majetky v oblasti Záhoria a Malých Karpát získali ako stúpenci vojvodu Ondreja (neskoršieho kráľa Ondreja II.) v rokoch 1206-1218. Gróf Sebeš získal v roku 1209 Svätý Jur s okolitými osadami a Tomášov syn Abrahám I. neskôr inicioval stavbu hradu Biely Kameň, ktorý sa stal sídlom svätojurskej línie. 

.

Majetky a panstvá

Rod kontroloval rozsiahle územia a mal v držbe viacero hradov a panstiev. Medzi ich kľúčové majetky patrili: 

• Svätý Jur (sídlo jednej z línií a hrad Biely Kameň)
• Pezinok (sídlo druhej línie, s hradom/kaštieľom)
• Hrad Čeklís (dnes v Bernolákove)
• Ďalšie majetky v Bratislavskej, Nitrianskej, Trenčianskej a iných stoliciach. 

.

Význam a zánik rodu

Grófi zo Svätého Jura a Pezinka zastávali v Uhorsku významné krajinské a dvorské úrady (napr. krajinskí sudcovia, hlavní čašníci). Podieľali sa na správe krajiny a ich bohatstvo a vplyv dokladajú bohato zdobené kostoly a nákladné náhrobné platne. 

Rod vymrel po meči v roku 1543, keď Krištof II., gróf zo Svätého Jura a Pezinka, zomrel bezdetný. Ich rozsiahle majetky a panstvá na základe odúmrtného práva prešli do rúk panovníka a neskôr ich získal iný významný rod, Pálffyovci. 

Pochádzali zo starých slovanských veľmožských rodov Huntovcov a Poznanovcov, ktorí v bojoch o nástupníctvo roku 997 pomáhali budúcemu uhorskému kráľovi Štefanovi I. a už on ich obdaroval rozsiahlymi majetkymi. V 13. až 15. storočí patrili k najbohatším šľachtickým rodom v Uhorsku. Patrili im aj majetky v Bratislavskej a Nitrianskej stolici. Významnými členmi rodu boli nitriansky župan Tomáš a jeho synovia Alexander a Sebeš, ktorým kráľ Ondrej II. udelili listinné donácie na rodové majetky. Na Záhorí dostal od kráľa v roku 1206 Alexander do vlastníctva panstvo Plavecký Štvrtok a Tomáš v r. 1208 Pezinok s okolitými osadami. Vybudovali hrady Svätý Jur, Pezinok a Čeklís. V roku 1217 bratia Alexander a Sebeš získali do vlastníctva Skalicu. Začiatkom 15. storočia vymrela svätojurská vetva a v roku 1557 Krištofom i pezinská vetva, a tým celý rod. Ich majetky postupne prešli do vlastníctva rodu Pálffy.

.

Najstarší známy gróf Tomáš zo Svätého Jura a Pezinka

Významné postavenie z rodového príbuzenstva Hunt – Poznánovcov, dosiahol nitriansky župan Tomáš (predok grófov zo Svätého Jura a Pezinka) a jeho synovia Alexander a Sebeš. Ako stúpenci vojvodu Ondreja v jeho zápase s kráľom Imrichom získali v rokoch 1206 -1218 na území Bratislavskej župy obrovský majetok. Práve Tomášovi ako nitrianskému županovi udelil uhorský kráľ Ondrej II. v donačnej listine z roku 1208 Pezinok aj s okolím. Píše sa v nej: Štedrosť Kráľovskej Výsosti nemôžu obmedzovať nijaké hranice, lebo pre panovníka (Ondreja II.) je v obdarovaní určujúcou mierou to, že nehladí na mieru.“Županovi Tomášovi a jeho synom Alexandrovi a Sebešovi a následne grófom zo Svätého Jura a Pezinka na Záhorí patrili veľké majetky v okolí Skalice, Malaciek a Plaveckého Štvrtka, územie východnej strany Malých Karpát s Jurom a Pezinkom, ale aj rozsiahle majetky v okolí Čeklísa (Bernolákovo) a Štvrtku na Ostrove

.

Zdroj: Ivan Knotek, Záhorie 2006, Šľachtické rody Drahoslav Machala

Foto: Darovacia listina

Plavecký Štvrtok

Skalica