Prejav Jozefa Tisa v Holíči

V auguste 1942 predniesol Jozef Tiso, prezident Slovenského štátu a katolícky kňaz, prejav v Holíči na Slovensku, v ktorom obhajoval deportácie Židov zo Slovenska. Tiso označil Židov za „parazitov“ a „večného nepriateľa“ a tvrdil, že ich deportácia bola ekonomicky nevyhnutná aj v súlade s kresťanskými morálnymi princípmi. Prejav bol uznaný za kľúčovú súčasť Tisovho morálneho odkazu, symbolický pre jeho spoluúčasť na holokauste.

.

Holokaust na Slovensku

V marci 1939 vyhlásil Slovenský štát nezávislosť od Československa; Nemecko napadlo český zvyšok štátu. V októbri toho istého roku sa prezidentom Slovenska stal Jozef Tiso, katolícky kňaz. V petícii z 8. marca predstavitelia slovenských židovských komunít naliehali na Tisa, aby zrušil plánovanú deportáciu slovenských Židov, pretože predstavuje „fyzické zničenie Židov na Slovensku“. Tiso petíciu ignoroval, ako aj odsúdenie pápežského veľvyslanca Giuseppeho Burzia. V čase Tisovho prejavu bolo zo Slovenského štátu deportovaných 55 000 Židov z 89 000 v 54 transportoch; deportácie boli zastavené 1. augusta 1942. Slovenská vláda vedela, že deportovaní sú systematicky vraždení.

.

.

Obsah

V prejave, ktorý predniesol 15. augusta 1942 v Holíči na Slovensku, Tiso argumentoval, že deportácia Židov bola v súlade s kresťanskou etikou a navyše pozitívnym Božím prikázaním:

Ľudia sa pýtajú, či je to, čo sa robí so Židmi, kresťanské. Je to ľudské? Nie je to lúpež? … Pýtam sa, či je kresťanské, keď sa národ chce oslobodiť od svojho večného nepriateľa – Žida? … Sebaláska je Boží príkaz a táto sebaláska mi prikazuje odstrániť … všetko, čo mi škodí alebo čo ohrozuje môj život. Myslím, že nemusím nikoho presviedčať, že židovský živel ohrozoval životy Slovákov. … Vyzeralo by to ešte horšie, keby sme sa včas nedali dokopy, keby sme sa ich od seba neodstránili. A urobili sme to podľa Božieho príkazu: Slovák, zhoď svojho parazita.

Tiso tvrdil, že slovenskí Židia, ktorí predstavujú iba 5 % populácie, zarábajú 38 % národného dôchodku. Odlišoval sa aj od radikálneho krídla svojej strany (Slovenskej ľudovej strany) a odvolával sa na „to [staré] heslo: ‚Židia do Birobidžanu‘“ – ktoré Tiso považoval za „trochu priveľa“. Tvrdil, že Adolf Hitler dáva Židom nezávislý štát, v ktorom žijú deportovaní Židia, a argumentoval, že zostávajúci Židia musia byť deportovaní, aby sa umožnil rozvoj Slovenska. Tiso tiež zopakoval doktrínu Andreja Hlinku, zakladateľa Slovenskej ľudovej strany, že „Žid zostáva Židom, aj keď ho pokrstí sto biskupov“.

.

Reakcie

30. augusta Hitler poznamenal: „Je zaujímavé, ako nám tento malý katolícky kňaz – Tiso – posiela Židov!“ Noviny Hlinkovej gardy napísali: „[teraz] nikto nemá právo… pochybovať o spravodlivosti deportácií Židov“.Dieter Wisliceny, dôstojník SS a judenberátor na Slovensku, sa odvolal na Tisov prejav, keď v liste z 18. augusta argumentoval za obnovenie deportácií. Slovenské duchovenstvo na prejav nereagovalo pozitívne a kritizovalo Tisov politický oportunizmus a prezentáciu sebalásky ako božského prikázania. V septembri a októbri bolo zo Slovenska deportovaných ďalších 2 800 Židov; deportácie sa obnovili až v roku 1944.

.

Moderné interpretácie

Podľa rakúskeho historika Arnolda Suppana bol prejav „podobný najhoršej antisemitskej nacistickej propagande“. Slovenský historik Eduard Nižňanský poznamenáva, že prejav sa len málo líšil od Tisových predchádzajúcich vyhlásení o Židoch, ako napríklad od jeho prejavu o arizácii vo Višňovom v septembri 1940. Hoci jeho tvrdenia negovali kresťanské prikázanie „milovať svojho blížneho ako seba samého“, odvolával sa na nacionalizmus, aby naznačil, že Židia sa táto povinnosť nemusia vzťahovať. Podľa Nižňanského mohlo byť Tisovým cieľom upokojiť svedomie Slovákov, ktorí sa cítili nepríjemne s konaním režimu, alebo zamaskovať brutalitu deportácií. Nižňanský tvrdí, že prejav by sa mal posudzovať v kontexte teórie Herberta Kelmana, že „rutinizácia“ a dehumanizácia viedli k zverstvám holokaustu. Tisov prejav bol súčasťou tejto rutinizácie, pretože mnohí Slováci dôverovali jeho morálnym hodnoteniam kvôli jeho autorite kňaza-prezidenta.

Podľa amerického historika Jamesa Mace Warda mal Tiso v úmysle upokojiť nacistické Nemecko a radikálnu frakciu Slovenskej ľudovej strany, ktoré neboli spokojné s dočasným zastavením deportácií.Slovenský historik Ivan Kamenec napísal, že prejav bol Tisovým „najvýznamnejším vyhlásením“ o deportáciách v roku 1942, pretože mnohí Slováci verili Tisovým tvrdeniam kvôli jeho autorite ako prezidenta a kňaza. Kamenec sa domnieva, že bolo ťažké povedať, či bol Tiso „cynickým politickým demagógom hľadajúcim… ospravedlnenie pre zjavný zločin proti ľudskosti“, na ktorom bol spolupáchateľom, alebo či prejav preukázal „politickú schizofréniu“. Podľa Warda sa „neslávne známy“ prejav stal „morálnym epigrafom“ Tisovho prezidentovania.

.

.

Vzťah Jozefa Tisa k mestu Holíč je definovaný predovšetkým dvoma kľúčovými historickými momentmi: jeho kontroverzným prejavom v roku 1942 a jeho pobytom v meste počas úteku na sklonku druhej svetovej vojny.

1. Holíčsky prejav (15. august 1942)

Tento prejav patrí k najdiskutovanejším a najkritizovanejším vystúpeniam Jozefa Tisa. Odznel počas dožinkových slávností v období prebiehajúcich deportácií židovského obyvateľstva

  • Obsah: Tiso v prejave obhajoval riešenie židovskej otázky a vyhlásil, že zbaviť sa „nepriateľa“ je kresťanský príkaz.
  • Význam: Historici tento moment často citujú ako dôkaz jeho priamej ideologickej zodpovednosti za tragédiu slovenských Židov. 

2. Posledné útočisko (apríl 1945)

Holíč bol jedným z posledných miest na území Slovenska, kde sa Tiso zdržiaval pred svojou definitívnou emigráciou do Rakúska a Nemecka. 

  • Útek: Po evakuácii z Bratislavy pred postupujúcou Červenou armádou sa Tiso s časťou vlády nakrátko uchýlil do Holíča (a neďalekej Skalice).
  • Odchod: Práve z tejto oblasti prekročil hranice smerom na západ, pričom podľa svedectiev jeho tajomníka si z Holíča symbolicky odniesol hrsť slovenskej zeme

Holíč bol oslobodený 11. apríla 1945, čím sa uzavrela kapitola pôsobenia vtedajšieho režimu na slovenskom území. 

Zdroj: https://sk.wikiquote.org. https://cs.wikipedia.org

Foto: archív redakcia

.