Západná hranica južného Záhoria za panovania Márie Terézie
Západnú hranicu južného Záhoria za panovania Márie Terézie (1740–1780) tvorila prevažne rieka Morava, ktorá oddeľovala Bratislavskú stolicu (konkrétne Záhorský okres – Processus Transmontanus) od rakúskych dedičných krajín. Táto prírodná hranica bola v danom období pomerne stabilná a dôležitá pre obchod aj obranu.
- Geografické vymedzenie: Južné Záhorie zahŕňalo oblasť od Malých Karpát až po rieku Moravu, siahajúc približne od Devína na juhu po Šaštín/Holíč na severe.
- Charakter hranice: Rieka Morava slúžila nielen ako administratívna hranica, ale aj ako dôležitá komunikačná a obchodná tepna.
- Významné body: Hranicu tvorili dôležité prechody, prístavy a colné miesta, napríklad v oblastiach ako Stupava, Marchegg (oproti obci Vysoká pri Morave) či podunajská oblasť pri Devíne.
- Stabilita: Hranica bola pomerne ustálená, hoci vtedajšie technické možnosti a korytá rieky spôsobovali určité zmeny v priebehu toku.
Západná hranica južného Záhoria počas panovania Márie Terézie (1740 – 1780) bola definovaná predovšetkým prirodzeným tokom rieky Moravy.
Táto hranica mala v tom čase kľúčový politický a administratívny význam:
- Štátna hranica: Rieka Morava tvorila historickú hranicu medzi Uhorským kráľovstvom (kam patrilo Záhorie) a Rakúskym arcivojvodstvom (Dolné Rakúsko).
- Hraničné spory: V polovici 18. storočia bola oblasť medzi Devínskym panstvom a rakúskym panstvom Hainburg problematická kvôli sporom o dunajské ostrovy, na ktoré si nárokovali obe strany.
- Hraničné kamene: Kvôli potrebe presného vymedzenia územia dala Mária Terézia v 18. storočí osadiť hraničné kamene, ktoré definitívne určovali deliacu líniu medzi habsburskými dedičnými krajinami a Uhorskom.
- Administratívne členenie: Oblasť južného Záhoria bola v tomto období súčasťou Záhorského okresu (Processus Transmontanus) Bratislavskej stolice.
.
Geografické vymedzenie južného Záhoria v 18. storočí
Okrem západnej hranice tvorenej riekou Moravou bolo územie ohraničené nasledovne:
- Sever: rieka Myjava.
- Východ: pohorie Malé Karpaty.
- Juh: Dunaj (sútok s Moravou pri Devíne).
Táto oblasť bola úzko prepojená s cisárskym dvorom, najmä vďaka blízkosti viedenského sídla a cisárskych majetkov (napr. panstvo Holíč, Šaštín), čo ovplyvňovalo aj význam tejto západnej hranice.
.
.
Hraničný kameň Márie Terézie
Obec Kúty a jej pomenovanie, ako je všeobecne známe, sa viažu na kút, ktorý tvorí sútok riek Myjavy a Moravy. Obe rieky od pradávna vytvárali v tomto priestore ťažko prístupný terén, ktorý poskytoval ochranu, obživu vo forme rybolovu i komunikačné možnosti tu žijúcim obyvateľom. Rieka Morava okrem toho tvorila a dodnes tvorí i prirodzenú hranicu, v minulosti medzi Uhorským, Českým kráľovstvom a Rakúskymi arcivojvodstvom a i dnes sa neďaleko obce na sútoku riek Moravy a Dyje stýkajú hranice troch štátov.
Potreba presného vymedzenia vlastného územia voči susedným štátom sa dostávala čoraz viac do popredia v súvislosti s rozvojom mapového zobrazovania a modernej kartografie. Prvá známa mapa Uhorska, kam patrilo i Slovensko pochádza zo 16. storočia, prvé podrobné vojenské mapovanie je z 80. rokov 18. storočia.
Pamiatkou na takéto vymedzenie hranice Uhorska v kútskom chotári bol dlhé roky „Hraničný kameň“ Márie Terézie. Táto osvietená panovníčka (1740-1780) sa postarala o. i. aj o vymedzenie hraníc, čím sa malo predchádzať častým hraničným sporom. Činnosť hraničných komisií – uhorskej i moravskej prebiehala v roku 1754. Predsedom uhorskej komisie bol gróf Pavol Balaša (Balassa). Začiatkom októbra tohto roku boli napríklad osadené drevené hraničné stĺpy v katastri susednej obce Sekule. Tie mali byť neskôr nahradené kamennými medzníkmi. Ich výmena však trvala niekoľko rokov od ukončenia činnosti komisie. V Bratislavskej stolici, ktorej severnú hranicu tvorila rieka Myjava boli osadené až v roku 1768. Kamenné hraničníky zhotovil kamenársky majster Ján Kozilek z Holíča, a to menšie a väčšie, ktoré boli osadené na dôležitých miestach. Jedným z týchto dôležitých miest bol aj sútok Myjavy a Moravy v kútskom lese. Presný nápis na kameni bol: „“FRAN IMPER CORREC“ (horný poloblúk), „MAR THER REGNA“ (dolný poloblúk) a pod ním veľké písmená s vročením
M
R H
1755
(Meta Regni Hungariae)
Kútsky kameň vydržal v priestore sútoku Moravy, Dyje a Myjavy ako jeden z mála pomerne dlho. Podobný hraničný kameň sa do dnešných dní nachádza aj na moravskej strane neďaleko sútoku Moravy a Dyje. Kútsky kameň mal nadzemnú výšku približne 1 m, šírku 75 cm a hrúbku 34 cm. Na jeho výzore a zachovalosti sa podpísal zub času, časté záplavy Moravy i jeho umiestnenie v lesnom poraste, kde cyklicky dochádzalo k výrubu dreva. Z nápisu zostalo zachované: „. IMPER CORREC MAR THER REGNA a veľké M. Lesné práce sa mu napokon stali aj osudným, keď bol pri nich na jeseň v roku 2009 ťažko poškodený a rozlomený na dve časti. Kameň zostával dlhšiu dobu nepovšimnutý. Až v roku 2015 sa členovia o. z. Pjekné mestečko odhodlali k jeho záchrane. Po vybavení príslušných povolení od štátnych úradov našim členom Jožkom Heskom, sme začiatkom septembra kameň naložili a za pomoci techniky zapožičanej z PD Kúty bol kameň prevezený do Kútov a na jeho mieste provizórne osadený drevený podval. Žiaľ zachrániť sa podarilo len jednu časť, druhú menšiu niekto ukradol.
Torzo kameňa teraz čaká na svoj ďalší osud. Tým by mala byť jeho konzervácia, aby sa ďalej nerozpadal a následné osadenie v záhrade múzea, ktoré budujeme. Pri kameni by mala byť aj krátka informácia o jeho pôvode a funkcii. Do budúcnosti by ale bolo vhodné nechať zhotoviť kópiu kameňa a osadiť ju na pôvodné miesto a pripojiť značenie z cyklotrasy vedúcej po hrádzi, ktoré by na kameň ako pamätihodnosť upozorňovalo cyklistov.
Zdroj: Facebook Pjekné mjestečko o.z. – Kúty
Autor fotografie: Matej Hések.
.
.