Vlastníci hradov, zámkov a kaštieľov na Záhorí: Bakičovci
Pôvodom srbský rod sídliaci na hrade Venčas. Patrilo mu územie od Jesenice po Livadu. Zakladateľ rodu Pavel Bakič v roku 1526 prešiel ako turecký vazal s celou svojou rodinou na stravu Ferdinanda I. Za služby preukázané v boji proti Turkom mu cisár udeli titul baróna a Lakské panstvo. Vnuk Peter Bakič z Laku, významný vojeský veliteľ ,,turkobijec“ – slobodný pán z Holíča a Šaštína bol spoluvlastníkom Plaveckého hradu spolu s Melicharom Balassom. Peter Bakič spolu so Zuzanou Forgáčovou, vydatou Révayovou a jej manželom Františkom Révayom sídliacim na panstve Borský sv. Mikuláš sa stali hlavnými postavami romanticko-historického románu Jána Čájaka V zajatí holíčskeho zámku.
V krypte františkánskeho kostola sv. Jakuba v Trnave majú miesta svojho posledného odpočinku väčšinou predstavitelia rádu a ich mecenáši a priaznivci. Okrem iných je medzi nimi aj šľachtičná Zuzana Forgáčová. Krásnu Zuzanu už v pätnástich vydali za tyrana Františka Révaya zo Sklabine a Blatnice, do ktorej sa zaľúbil Révayov bratanec z matkinej strany Peter Bakič de Lak. Ten ju neskôr uniesol z Holíča k sebe na Plavecký hrad.
Priezvisko Bakič má na Slovensku historický pôvod spojený najmä s vlnami chorvátskeho osídľovania.
.
Tu sú kľúčové fakty
- Pôvod a význam: Priezvisko je južnoslovanského (chorvátskeho alebo srbského) pôvodu. Je odvodené od slova bako (v staršej chorvátčine „otec“ alebo „starý otec“) alebo môže súvisieť s tureckým slovom bak (pán, hodnostár). Koncovka -ič je typický patronymický príponový tvar znamenajúci „syna“
- Historický kontext: Na územie dnešného Slovenska sa rod Bakičovcov dostal najmä v 16. storočí počas útekov pred osmanskou expanziou. Významným predstaviteľom bol srbský despota a neskôr uhorský magnát Pavol Bakič, ktorý v roku 1525 získal od kráľa majetky vrátane panstva Holíč a Šaštín
- Geografický výskyt: Historicky a dodnes je toto priezvisko najviac rozšírené v oblastiach s bývalým chorvátskym osídlením, predovšetkým na Záhorí a v okolí Bratislavy (napr. Zohor, Lozorno, Stupava alebo Devínska Nová Ves).
- Známe osobnosti: Okrem historického Pavla Bakiča sú v súčasnosti známi nositelia tohto mena najmä v oblasti športu či kultúry v regióne strednej Európy.
Ak hľadáte konkrétne informácie o rodokmeni alebo konkrétnej osobe, odporúča sa začať bádaním v matrikách obcí na Záhorí cez portál FamilySearch.
.
Tu sú hlavné sídla a majetky, ktoré vlastnili alebo spravovali na Záhorí
1. Holíčsky hrad (zámok)
Bakičovci získali Holíčsky zámok do zálohu v roku 1521 od kráľa Ľudovíta II. Pavol Bakič bol kľúčovou postavou, ktorá prebudovala pôvodne vodný hrad na modernú renesančnú pevnosť schopnú čeliť osmanským nájazdom. Rodina tu pôsobila až do polovice 16. storočia, kedy majetky prešli na rod Coborovcov.
2. Hrad Ostrý Kameň
Tento strážny hrad nad obcou Buková dostali Bakičovci do držby spolu s holíčskym panstvom. Slúžil ako dôležitý strategický bod na ochranu tzv. Českej cesty. Pavol Bakič sa zaslúžil o jeho opravu a posilnenie posádky.
3. Kaštieľ v Petrovaj Vsi
V obci Petrova Ves vlastnili Bakičovci kúriu a rozsiahle pozemky. Obec bola súčasťou holíčskeho panstva a rodina tu mala značný hospodársky vplyv.
4. Pôsobenie v Skalici a okolí
Hoci Skalica bola slobodným kráľovským mestom, Bakičovci ako vojenskí velitelia úzko spolupracovali s mestskou radou pri obrane severnej hranice Záhoria. Vlastnili taktiež majetky v priľahlých obciach ako Kopčany či Unín.
.
Význam rodu pre región
- Vojenská ochrana: Ako skúsení bojovníci proti Turkom priniesli na Záhorie moderné fortifikačné prvky.
- Príchod srbských usadencov: Spolu s Bakičovcami prišlo do oblasti dnešného srbského a chorvátskeho pohraničia (okolie rieky Moravy) množstvo srbských rodín, čo ovplyvnilo miestnu demografiu a kultúru.
Viac informácií o histórii šľachtických rodov v regióne nájdete na stránkach Záhorského múzea v Skalici.
.
Zdroj: Ivan Knotek, Záhorie 2006, www.trnavskyhlas.sk/
Foto: Erb Bakičovci
.