Budova Domu služieb v Senici na Hviezdoslavovej ulici č. 24 bola postavená v roku 1937 ako Okresná spínacia stanica Západoslovenských elektrární podľa projektu Dušana Jurkoviča. Časť objektu je dvojpodlažná, časť trojpodlažná. Boli tu situované administratívne a prevádzkové priestory a dva byty.

 V suterénnych priestoroch sa nachádzali sklady, kotolňa a pivničné priestory pre byty. V hornej časti priečelia bolo v minulosti umiestnené logo – písmená prekrížené bleskom, ktoré bolo neskôr odstránené. Modernistický štýl bol zvýraznený rovnými strechami s rímsami. Budova bola v priebehu rokov upravená nevhodnou nadstavbou na terase, čím sa výrazne narušil jej charakter a vzhľad. Potlačený bol aj pôvodný kontrast svetlého sokla, bieleho rámovania okien a terakotového keramického obkladu na ktorom striedanie kachlíc s horizontálnym a vertikálnym dezénom vytvára zaujímavú textúru fasády. Kachlice „Juko“, boli vyrábané v Jurkovičovej Tehelni v Trnave, ktorú Jurkovič kúpil v roku 1913 a svojho brata Ladislava poveril správcovstvom. Okrem estetickej funkcie mali keramické obkladačky vďaka dutinám aj tepelnoizolačnú funkciu.Rovnaký obklad je použitý aj na hlavnej administratívnej budove ZSE v Bratislave na Pražskej ulici, Okresnej spínacej stanici ZSE v Malackách na Ulici 1. mája č. 12 a na iných stavbách.

V súčastnosti priestory Domu služiebSenici slúžia pre obchodné prevádzky a kancelárie, v jej hornej časti sú ešte zachovalé keramické izolátory elektrického vedenia pripomínajúce pôvodný účel stavby.

.

Dušan Samuel Jurkovič (1868 – 1947) bol významný slovenský architekt, dizajnér a etnograf, označovaný za zakladateľa modernej slovenskej architektúry. Jeho tvorba je charakteristická unikátnym spojením prvkov ľudovej architektúry s princípmi secesie a moderny.

Kľúčové informácie o živote a diele:
Štýl: Vyvinul špecifický štýl známy ako „básnik dreva“, v ktorom čerpal inšpiráciu z karpatskej ľudovej tradície a rázovitých stavieb.
Najznámejšie diela:Mohyla M. R. Štefánika na Bradle: Jeho najvýznamnejšie monumentálne dielo postavené z travertínu.
Pustevny na Radhošti (Libušín a Maměnka): Kultové drevené stavby v moravských Beskydách.
Jurkovičova tepláreň v Bratislave: Príklad jeho neskoršej industriálnej architektúry (dnes zrekonštruovaný kultúrny priestor).
Kúpeľné domy v Luhačoviciach: Výrazne ovplyvnil tvár tohto moravského kúpeľného mesta.
Vojnové cintoríny: Počas 1. svetovej vojny navrhol sériu unikátnych umeleckých vojenských cintorínov v západnej Galícii (dnešné Poľsko).
Ocenenia: V roku 1946 mu bol ako vôbec prvému architektovi udelený titul národný umelec.
Viac o jeho živote a podrobný zoznam diel nájdete v archíve Register architektúry alebo si môžete pozrieť expozíciu v Jurkovičovej vile v Brne, ktorú sám navrhol a obýval.

Ing. Zuzana Juríčková, PhD   

.

Senica

.