Starším Skaličanom je budova na Kráľovskej ulici č. 11 známa skôr ako bývalá Hospodárska škola, alebo ako budova bývalého Okresného súdu. Kedysi, na začiatku 20. storočia, tu bol však Mestský špitál pre chudobných a trvalo práceneschopných občanov. Budova bola postavená podľa projektov Milana Michala Harminca, v tej dobe pôsobiaceho ešte v Budapešti. Projektové plány uložené v Štátnom archíve v Skalici pochádzajú z roku 1912. Názov budovy uvádzajú ako Dom chudobných a obsahujú niekoľko návrhov členenia fasády.

Projekt schválil župný úrad v Nitre a stavbu chudobinca na pozemku v susedstve Štíbora zadalo Mesto Skalica. Prostriedky na stavbu zabezpečil kapitán Ferdinand Szloboda, ktorý v roku 1908 mestu odkázal majetok v hodnote 160 tisíc korún ako fundáciu rodiny Lustovej na chudobných. Budova bola dokončená krátko pred I. svetovou vojnou v roku 1914. Počas vojny slúžila pre potreby lazaretu ako ošetrovňa pre chorých a ranených vojakov a keď nastal po vytvorení Československej republiky nedostatok školských budov, bola tu v roku 1919 otvorená Štátna obchodná škola. Neskôr sa z dvojročnej obchodnej školy stala štvorročná Vyššia hospodárska škola, ktorá bola v roku 1939 premenovaná na Obchodnú školu, neskoršie Strednú ekonomickú školu. V deväťdesiatych rokoch tu sídlil Okresný súd, v súčasnosti Stredoeurópska vysoká škola v Skalici. Je tu jej Rektorát, ale aj niekoľko iných pracovísk a učebne.Budova má značné objemové riešenie a dvojpodlažný stred má manzardovú strechu. Je na škodu, že sa pri stavebných úpravách neprihliadlo k pôvodnému tvaru okien, ani k zachovaniu reliéfneho členenia fasádnych prvkov a farbe omietky, takže okoloidúci dnes ani nepostrehne, že kráča okolo viac ako storočnej budovy.

.

Milan Michal Harminc (1869 – 1964) bol jedným z najvýznamnejších a najplodnejších slovenských architektov 20. storočia. Počas svojej 65-ročnej kariéry naprojektoval viac ako 300 budov po celej Európe, pričom jeho tvorba prešla od historizmu až po modernu.
Kľúčové fakty:
Pôsobenie: Pôsobil najmä na Slovensku, v Maďarsku, Srbsku a Rumunsku.
Štýl: Jeho raná tvorba je charakteristická prvkami neoklasicizmu a secesie, neskôr prešiel k funkcionalizmu a monumentálnej moderne.
Vzdelanie: Bol tzv. „staviteľom starej školy“ – vzdelanie nadobudol v Budapešti, kde si v roku 1897 otvoril vlastnú projekčnú a staviteľskú kanceláriu.
Najvýznamnejšie diela na Slovensku:
Slovenské národné múzeum v Martine (druhá budova, 1933) – monumentálna stavba s neoklasicistickými prvkami.
Slovenské národné múzeum v Bratislave (na Vajanského nábreží, 1924 – 1928) – pôvodne postavené pre poľnohospodárske múzeum.
Hotel Carlton v Bratislave (1925 – 1929) – prestavba a zjednotenie starších objektov do jedného luxusného celku.
Sanatórium Palace v Novom Smokovci (1932 – 1934) – príklad jeho príklonu k modernému funkcionalizmu.
Evanjelický kostol na Legionárskej ulici v Bratislave (1933) – jedna z jeho najvýznamnejších sakrálnych stavieb.
Harminc je považovaný za architekta, ktorý pomáhal formovať modernú tvár slovenských miest a jeho diela sú dodnes funkčnými dominantami mnohých centier. Podrobnejší zoznam jeho prác nájdete v registri diel Milana Michala Harminca.

Ing. Zuzana Juríčková, PhD   

Použité zdroje:  Anonymous: 25 rokov nemocnice v Skalici.1969, Obzor, Nemocnica s poliklinikou v Skalici, 60 s., s.8 Šátek, Jozef: rukopis v MV SR, ŠA Bratislava, pobočka Skalica. Fond Pozostalosť Dr. Jozefa Šátka, krabica č. 59-69, rok 1908.

.

Skalica

.