Pri mojom štúdiu archívnych historických dokumentov som často narazil na materiály týkajúce sa Gbelov, ktoré bolo zaujímavé si prečítať. Niektoré som odložil, niektoré som si pre zaujímavosť poznačil s tým, že materiál niekedy budem potrebovať. Dnes som si uvedomil, že pracovníci Mestského úradu, kultúry, škôl, spoločenských organizácií, poslanci ale i občania často krát potrebujú historické údaje z nášho mesta a nevedia sa orientovať. To ma viedlo k zostaveniu historického sledu udalostí Gbelov podľa rokov doložených písomnými dokumentmi. Tomuto materiálu som dal vymyslené slovo meno „Rokáček“ , ktorého základom je slovo rok (preto ho nenájdete v žiadnom slovníku – nie je tam) a za ním nasleduje udalosť. Sú to udalosti viac či menej dôležité, ale to je zasa otázka toho kto informácie potrebuje a k akému účelu, ale vždy sa v Gbeloch dotkli občanov .

Predpokladám, že niektorý z čitateľov si všimnú, že v Rokáčku nie sú dátumy narodenia a úmrtia osobností pochádzajúcich z Gbelov. Je to úmysel, lebo táto tématika tvorí samostatnú kapitolu histórie Gbelov, ktorú mám rozpracovanú. Taktiež viem, že materiál nie je dokonalý a plne vyčerpávajúci. Doklady sa často objavujú po rokoch a na takých miestach, kde by ich nikto nečakal. Takže tento materiál je základný, živý a stále čakajúci na doplňovanie.

                                                                                                 M.Č.

1392 – prvá písomná zmienka o Gbeloch

1561 – prvá písomná zmienka o gbelskom farárovi Joannesovi , čo
znamená, že v Gbeloch je fara

1623, 21. októbra – Bethlenovy vzbúrenci a ich spojenci Tatári vydrancovali Gbely,
vypálili kostol, faru, školu a kaštieľ grófa Czobora

1645, august – epidémia moru

1663, 3.august – Turci obliehajúci pevnosť Nové Zámky , nemajúc dostatok
potravín , prepadli oblasť severného Záhoria, pustošili, plienili,
brali do zajatia obyvateľstvo

1668, august – epidémia moru

1707, marec – v Gbeloch má hlavný stan svojho vojska (asi 1 000 vojakov)
kurucký plukovník Ladislav Ocskay (povstanie Františka
Rákocziho II ). Odtiaľto viedol výpady na Moravu, ktorú pustošil
Poznámka: Ladislav Očkay bol plukovníkom Rákócziho povstaleckej armády.
Neslávne sa preslávil, keď dopomohol k porážke povstalcov v bitke u Trenčína
3.augusta 1708 tým, že pred bitkou vyzradil cisárskemu veliteľovi generálovi
Pálffymu, že najslabším miestom povstaleckého vojska bude pravé krídlo. Po bitke
u Trenčína sa 28. augusta 1708 pri Preseľanoch nechal obkľúčiť cisárskym vojskom
a potom rozkázal svojmu pluku, aby s ním prešiel na cisársku stranu. Očkay približne
s 500 vojakmi a dôstojníkmi zložil 12.septembra 1708 prísahu vernosti Leopoldovi I.
súčasne asi 300 vojakov, ktorí zostali verní povstaniu Očkaya opustilo.
Posledný deň roku 1709 asi 30 vojakov vedených kapitánom Adamom Javorkom
a poručíkom Beleznaiom uskutočnilo nečakaný útok na kúriu Ladislava Očkaya
v Očkove. Po menšom boji sa im podarilo Očkaya zajať. Poľnými a málo
frekventovanými cestami ho dopravili do novozámockej pevnosti, kde ho ako zradcu
odsúdil narýchlo zvolaný vojenský povstalecký súd na trest smrti. Očkaya nakoľko bol
šľachtic sťali 3. januára 1710 na novozámockom námestí.
Adam Javorka dosiahol hodnosť plukovníka v povstaleckej armáde. Bol jedným
z najschopnejších veliteľov a Františkovi Rákóczimu II. zostal verný až do smrti. Je
pravdepodobné, že bol i v Gbeloch ešte v hodnosti poručíka, pri výpadoch Očkayoho
vojsk na Moravu.

1710, 4.január – prvý zápis o pokrstení novorodenca v novozaloženej matrike
Gbelov, ktorú založil kňaz – vikár Mihal Bobotth
1710, september – epidémia moru

1759, 21.mája – nešťastným požiarom bol zničený kostol s vežou a 4 zvonmi

1805, 2.december – porážka ruských a rakúskych vojsk Napoleonom pri Slavkove.
Porazené vojská utekajú cez Hodonín na Slovensko a táboria
v Holíči a okolí. Vojaci bez zásob brali a drancovali, pálili dvere,
vráta a ploty aby sa zohriali. V Gbeloch táboril rakúsky husársky
pluk, ktorý sa tam zdržal celý rok

1821, 2.októbra – poľovačka v gbelskej bažantnici, ktorej sa zúčastnil Napoleón II,
syn Napoleóna Bonaparteho a kňažnej Márii Lujzi, ako aj cisár
František II

1831 – epidémia cholery, počas ktorej bol zriadený pri sýpke nový
cintorín, tzv. cholerový

1852 – dokončená stavba kostola

1859, 13. júna – biskupská vysviacka kostola

1866, júl – Prusko – rakúska vojna, pruské vojská cez brod v Kopčanoch
prechádzajú na Slovenskú stranu a smerujú na Bratislavu s cieľom
ju obsadiť. Na holíčsky kaštieľ vypálili niekoľko delostreleckých
sálv, ale nepokúsili sa ho dobyť. Pruské oddiely prichádzajú i do
Gbelov, kde rabujú

1866, VIII-X. – epidémia cholery, ktorú pravdepodobne privlieklo pruské vojsko

1870, – Matrica slovenská vydala vo Viedni zborník piesní, ktoré zapísal
Michal Chrastek. V zborníku je zapísaná ľudová pieseň pod
názvom Zabitý, od neznámeho autora. V piesni sa hovorí o zabití
Michala Doráka z Gbelov unínským mládencom Uďhelym
Poznámka: Rodina Dorákovcov je v gbelských matrikách zachytená od roku 1777,
kedy sa 28. februára rodičom Tomášovi Dorákovi a Alžbete rod. Koričanskej narodil
syn Jozef

1874 – v skalickej tlačiarni F.X.Škarnicla vydáva gbelský farár Jozef
Matejka svoju knihu DESCRIPTIO HISTORICA

1895, 15.novembra – bol v Gbeloch založený Katolický kruh

1891, 1. októbra – otvorená železničná trať Devínske Jazero – Uherská Skalica

1905 – krčmár, Žid Herman Armín Grünmandl odkúpil od obce pasienky
pod Ostrým vrchom a otvoril tehelňu. Vyrobené tehly boli
značené značkou HG. Chvíľu mu konkuroval jeho súkmeňovec
Lechper s tehelňou na Záhumenici smerom k Farskému (Malé
bašty). Grünmandlovci vlastnili tehelňu až do roku 1939, kedy ju
odkúpil prof. MUDr. K. Čársky

1907, 31.marca – bolo v Gbeloch založené Úverkové družstvo, ktorého
zakladateľom bol kaplán Jozef Makas. Prvým predsedom bol
farár Pavel Blaho

1912 – roľník (čudák, schizofrenik) Ján Medlen pri odvodňovaní svojich
pozemkov v časti katastra Dúbrava odhodil zápalku do vykopaného
kanála, kde sa vznietil nahromadený zemný plyn čo ho vydesilo.
Potom tento plyn začal využívať na kúrenie vo svojej chatrči. Ide
o prvé využitie zemného plynu z prírodného zdroja na Slovensku

1913 /jan.,febr./ – prednosta železničnej stanice v Gbeloch hlási výbuch
neďaleko trate v chatrči roľníka Jána Medlena
1913, 28. októbra – začalo sa s vŕtaním sondy č.1 pomocou trauzlovho vŕtacieho
zariadenia

1914, 28. júla – začala I. svetová vojna. V prvom roku vojny padlo osem Gbelanov
1914 – v Naftových doloch zavedené elektrické osvetlenie

1918, 11. novembra – skončila I. svetová vojna. O 5,00 hod. bolo podpísané
prímerie. Počas vojny padlo v armáde Rak. Uhorska 68 Gbelanov
a jeden v armáde USA
1918, 28. októbra – vyhlásená Československá republika
1918, 29.októbra – poručík hodonínskej posádky Bederka u kostola prečítal správu
o vytvorení Československej republiky a udelil najpotrebnejšie
pokyny. Zároveň sa utvorila sedemčlenná národná rada.
Starostom Gbelov sa stáva roľník Vávra. S Bederkom prišlo aj
osem četníkov. Maďarské četníctvo opustilo Gbely deň predtým
1918, 8. novembra – Ing. Štefan Janšák, tajomník prezídia Dočastnej vlády
československej na Slovensku, poveruje Arnošta Thona správou
a ďalším vedením gbelských Naftových dolov
1918, 2. novembra – rabovanie v Gbeloch. Rabujúci spustošili obchody Márii
Burianovej, Jozefovi Weissovi, Samuelovi Weissovi a Ignácovi
Rotterovi, ďalej domy Terérzii Csillagiovej a Solomonovi
Fantovi.
1918, 14.novembra – druhé rabovanie v Gbeloch vyvolané vojakmi pod zámienkou,
že hľadajú zbrane. Bol vyrabovaný hostinec a hospodárstvo
Hermanna Grünwalda, hostinec, mäsiarstvo a výroba sódovky
Nathana Reinhackera, pekárstvo Adolfa Deutscha, veľkostatok
Nathana Lövbära a dom židovského učiteľa Filipa Spitzera. Pri
rabovačke bol zabitý obchodník Adolf Rotter a farár Pavol
Blaho olúpený o 1 200 korún

1919, 15. januára – na prehliadku Naftových dolov prišiel minister verejných prác
Stanek
1919, 29. marca – prišlo ku zrážke dvoch vlakov na železničnej stanici Gbely. Ku
strate na životoch neprišlo
1919, 19.novembra – bola v Gbeloch založená Telocvičná jednota Sokol. Účelom
spolku bolo vzdelávať mravné a telesné sily ľudu
československého v duchu Tyrše a Fügnera.
Spolok bol rozpustený nariadením vlády 17.12.1938
V roku 1931 – predseda – Bolebruch Ján
miestopredseda – Jureňa Pavel
jednateľ – Vodehnal Jozef

1920, 27. marca – navštevuje Naftové doly minister verejných prác Hampl

1921, 13. mája – navštevuje Naftové doly minister čsl. štátnych železníc Ing.
Burgen
1921, 21. augusta – bol dostavaný mlyn bratov Pilárikovcov

1922, 7. mája – bola založená Miestna jednota Čsl. obce legionárskej
1922, 22. júna – navštevuje Naftové doly minister verejných prác Srba

1923, 6. marca – bola založená Roľnícka beseda
1923, 8. júla – bola v Gbeloch založená Miestna organizácia Čsl. červeného
Kríža

1924, 1. januára – bola na trati Gbely – Kúty otvorená osobná zástavka Gbely –
Doly
1924, 16. júla – vyhorel až do základov novopostavený mlyn bratov Pilárikovcov.
Podľa dohadov bol požiar úmyselne založený. Páchateľ zistený
nebol

1925, 17.februára – pri svadobnej tanečnej zábave bol pred hostincom Mateja
Rozborila bodnutý nožom do hrudi Martin Tomeček, syn
starosty Marka Tomečka. Za vraždu boli zatknutý a postavený
pred súd Ján Holič a Miloš Jureňa

1926, 11. apríla – bol v Gbeloch založený Zbor dobrovoľných hasičov

1928, 30. júna – bola zrušená četnícka stanica Gbely – Doly a obvod bol pridelený
stanici Gbely
1928 – bol postavený Katolický dom

1930, 23. marca – bola v Gbeloch založená Robotnícka telovýchovná jednota.
Účelom bolo pestovanie telocviku všetkého druhu, skauting,
výchova a vzdelávanie členov, vydávanie spisov k účelom
spolkovým, usporiadavanie slávností, divadelných predstavení
a iných zábav, zriadenie knižnice a čítarní spolkových.
Spolok bol rozpustený nariadením vlády 17.12.1938
Predsedovia – 1931 – Dvořák Karel
1932 – Rozboril Ján
1933 – Skrípal Jozef
1930, 21. septembra – založená Jednota československého Orla. Účelom jednoty bolo
všestranne pestovať výchovu a povzniesť duševné schopnosti
a telesné sily mládeže v duchu kresťanskom, národnom a
sociálnom
Spolok bol rozpustený nariadením vlády dňa 17.12.1938
Predsedovia: 1931 – Hudec Ján
1932 – Hudec Ján
1933 – Hudec Ján
1934 – Hazlinger Rupert
1935 – Vizváry Štefan
1936 – Vizváry Štefan
1937 – Hazlinger Rupert
1938 – Knotek Ernest

1932, 17. novembra – o 22 hodine bol roľník Štefan Kvaltýn z Gbelov na svojom
dvore zastrelený z poľovníckej pušky (brokovnice) ráže 16. Dňa
6.12.1932 urobila Emerencia Kocáková, dcéra zastreleného
Štefana Kvaltýna doznanie, že jej matka Mária Kvaltýnová sa jej
pred vraždou zverila, že svojho manžela dá gbelským pastierom
Ladislavom Valentom zastreliť za peňažnú odmenu. Dňa
7.12.1932 sa Mária Kvaltýnová pri výsluchu za prítomnosti
vyšetrujúceho sudcu doznala a vylíčila prípravné jednania
s vrahom Valentom. Mária Kvaltýnová a Ladislav Valent boli
súdom v Bratislave odsúdený na doživotie

1933, 14. júla – v Gbeloch založený Športový klub. Účelom bolo pestovanie
všetkých odvetví športu a otvorenie čítarne vzdelávajúcej.
Klub zanikol v dôsledku zjednotenia do Sokola (príkaz
Povereníka vnútra zo dňa 20.7.1950)
V roku 1934 – predseda – Dúbrava Ladislav
podpredseda – Brázdil Tomáš
jednateľ – Fekete Jozef

1936, 23. marca – obcou začatie stavby zdravotného strediska. Pamätná listina
o rozhodnutí o výstavbe je v základoch stavby

1937, 8. decembra – poľný hajný Peter Tomša z Kopčian zastrelil o obvode obce
Gbely pytliaka Františka Rozborila z Gbelov

1938, 23.septembra – o 22,25 hod. bola nariadená mobilizácia čs. brannej moci do 40
rokov
1938, 27.setembra – Správu Štátnych naftových dolov v Gbeloch prevzalo vojsko.
Veliteľ kapitán Vrba s 52 mužmi bol ubytovaný v nádražnej
reštaurácii U Semerku
1938, 17. decembra – nariadením vlády krajiny Slovenskej, boli rozpustené všetky
spolky

1939, 14.marca – vyhlásený Slovenský štát
1939, jar – bola dokončená stavba Mešťanskej školy v Gbeloch, čo zvýšilo
počet žiakov z okolitých obcí
1939, marec-apríl – po vyhlásení Slovenského štátu prichádza k rozpusteniu
obecného zastupiteľstva. Na návrh miestnej Hlinkovej slovenskej
ľudovej strany za vládneho komisára je menovaný Štefan Švara,
nar. 10.12.1895 v Senici, pracovník Naftových dolov. Tento si
potom vymenúva poradný zbor v zložení: Augustín Morbacher
(predseda HSĽS), Michal Jureňa, Ján Pradlička (obecný
pokladník), Augustín Hluchý, Marek Tomeček a Ján Kurina
1939, 9. júna – začalo sa vyšetrovanie založenia viacerých požiarov a lúpeže
v Gbeloch. Zatknutý boli Ján Michal z Borského Sv. Jura
a odsúdený na doživotie a jeho spoločníčka Emerencia Kocáková,
rod. Kvaltýnová odsúdená na 3 roky
1939 – začala II. svetová vojna. Počas nej padlo desať Gbelanov a pri
prechode fronty desať obyvateľov
1940, 1. mája – Štátne naftové doly prevzala do prenájmu na 15 rokov nemecká
spoločnosť pre ťažbu oleja DEUTSCHE ERDŐL A. G.

1940, 8. septembra – Pri tanečnej zábave bol nebezpečne popichaný vreckovými
nožíkmi Štefan Kovárik. Ako páchatelia tohto činu boli zaistený
Ján Kovalovský, Kamil Kovalovský, Ladislav Kovalovský, Ján
Jurka a Ferdinand Maďarič

1941 – bola zrúcaná chátrajúca synagóga v Gbeloch

1942, 24. marca – deportácia gbelkých Židov /celkom 10 mužov, žien a detí/ do
koncentračného tábora v Seredi a odtiaľ do Osvienčima. Boli to:
Nathán Beinhacker, nar. 24.2.1873 , v Gbeloch, býv. mäsiar
Jozefa Beinhackerová, nar. 7.7.1901 v Gbeloch, v domácnosti
Eugen Beinhacker, nar. 16.8.1910 v Gbeloch, robotník
v sodovkárni
Vojtech Flieschmann, nar. 12.3.1898 v Zlatnej, robotník na ŠM
Flóra Fleischmannová, nar. 19.1.1901 v Gbeloch, v domácnosti
Adolf Fleischmann, nar. 20.1.1935 v Gbeloch, dieťa
Berta Fleischmannová, nar. 1.2.1936 v Gbeloch, dieťa
Aneta Fleischmannová, nar. 26.9.1940 v Gbeloch, dieťa
Júlia Schimmerlingová, nar. 12.8.1868 v Gbeloch, vdova
v domácnosti
Janka Kurtzová, nar. ? ? 1862 v Gbeloch, v domácnosti
1942, 28. marca – uskutočnený výsadok skupiny ZINC (čs. parašutistov
v Británii) v zložení nadporučík Oldřich Pechal – veliteľ,
rotmajster Arnošt Mikš a slobodník Viliam Gerik – radista.
Výsadkári pristáli omylom v katastri mesta Gbely v oblasti
Nového pola. Do večera boli schovaný v lese Léští za Ostrým
vrchom. Cez noc peši odišli do oblasti Skalice a odtiaľ za
dramatických okolností prešli do Protektorátu Čechy a Morava,
kde mali plniť diverzné a spravodajské úlohy
1942, 5. septembra – o 0,05 hod. boli bombardované Naftové doly v Gbeloch ruským
letectvom, pri ktorom bol črepinami bômb zabitý telefonista
konajúci nočnú službu Florian Janík z Petrovj Vsi.
Bombardovaním bola značne poškodená budova riaditeľstva
Deutsche Erdöl A.G., ktorá bola od budovy železničnej stanice
vzdialená niekoľko desiatok metrov. Bolo zhodených 8 bômb,
z toho 2 neexplodovaly. Dom telefónnej kancelárie, kde bol
telefonista bol zrovnaný so zemou

1943, 20. februára – o 10,30 hod. zastrelil Konštantín Martinkovič svojho svokra
Andreja Hladíka v lese u hradskej v katastre obce Gbely, pre
majetkové spory. Martinkovič potom asi 700 metrov od miesta
činu z rozrušenia spáchal sebevraždu zastrelením
1943, 17. júna – ráno o 6,00 hod. sa utopil nešťastnou náhodou Ján Holič z Gbelov,
nočný strážnik Naftových dolov. Menovaný spadol do 1,30 m
hlbokej jamy betónovej jamy, ktorá bola naplnená vodou

1944, 21. februára – neznámi páchatelia zastrelili a potom dosekali 79 ročného Jána
Žídka. Nemecké vojenské úrady upodozrievali z činu partizánov,
zahájili rozsiahle vyšetrovanie, ale výsledok bol ten, že 16 osôb
odvliekli do zaisťovacieho tábora ako rukojemníkov. Títo sa vrátili
až po vojne. Oficiálne sa páchatelia nezistili.
Poznámka: Jána Žídka zastrelili partizáni, keď im bránil so sekerou v ruke vstupu do
jeho domu a jedného z nich ňou udrel . Partizáni sa prišli vysporiadať s jeho
manželkou, ktorá sa na verejnosti vyhrážala, že ich udá Nemcom. Karolína Žídeková
počas incidentu bola iba v nočnej košeli schovaná na povale domu, kde ju
partizáni nenašli.
1944, 29. august – vypuklo Slovenské národné povstanie, ktorého sa aktívne
zúčastnili títo občania: Damian Mihálik, Anton Bergmann, Štefan
Kovárik, Matej Rozboril, Ernest Jurkovič, Jozef Kocák, Martin
Kocák, Michal Martinkovič, Rudolf Lorenc, Kamil Kovalovský,
Ľudovít Kocák, Anton Masár, Michal Čársky, Ladislav Baláž,
Štefan Kobilý, Ľudovít Jurka, Ján Jurka, Ján Lorenc, Ján Knotek,
Štefan Martinkovič, Hubert Franzen, Jozef Lorenc, Ján
Kovalovský, Ladislav Horínka, Viktor Šteflík.
V gbelských lesoch v priestore Gbely – Smolinské –Čáry
operovala malá jednotka ruských partizánov, ktorým pomáhali
títo občania: Rudolf Valent, Ján Hurbánek, Pavol Butaš, Ján
Maďarič, František Maďarič, Rudolf Maďarič, Marek Veselý
a Konštantín Hyža.
Po úteku ruských zajatcov z Brodského, ďalšia skupina bola v lese
Kojatín. Zemljanku mali vybudovanú cca 500 metrov od Sirkovej

1945, 8. marca – bola poškodená v km 54,4 trať Kúty – Gbely. Boli odmontované
spojky koľajníc neznámymi páchateľmi. K nehode neprišlo.
Poškodenú trať zistil pochôdzkár Naď z Kopčian
1945, 14. marca – razia nemeckej vojenskej polície a Gestapa v Gbeloch hľadajúca
ukrývajúcich sa vojakov a partizánov. Pri razii zastrelený Jakub
Polák, nar.1914, robotník, bytom Gbely – cig. kolónia a ťažko
zranený Štefan Daniel. Obaja boli vojenský zbehovia a mysleli si,
že razia je zameraná na nich a preto sa dali na útek
1945, 16. marca – Gestapom odvlečených 16 občanov Gbelov za ilegálnu činnosť
k výsluchom do Senice a potom do Malaciek. Boli to: Marek
Veselý, František Ilavský, Konštantín Hyža, Ján Hurbánek,
František Maďarič, Ján Maďarič, Rudolf Maďarič, Ondrej
Maďarič, Štefan Kovárik – Gajdúšek, Eduard Marák, Rudolf
Bolebruch, Teofil Hurbánek, Jozef Komorník, Saturín Daniel,
Marek Daniel, Gašpar Daniel. Domov sa vrátili všetci začiatkom
apríla za veľmi šťastných okolností
1945, 7. apríla – v noci nemecké jednotky opustili Gbely a zostali v pripravených
zákopoch v časti chotára Kopec (dnešná skládka komunálneho
odpadu). V dôsledku vojnových udalostí bola prerušená železničná
doprava v Gbeloch
1945, 8. apríla – v nedeľu ráno o 5,00 vstúpila do Gbelov Červena armáda. V škole
/Mešťanke/ bola zriadená nemocnica. Pri oslobodzovaní Gbelov
padlo 42 vojakov ČA /počet padlých Nemcov bol odhadom 11 až
14/
1945, 18. apríl – bola obnovená železničná doprava. Do Gbelov prišiel z Kútov ruský
vojenský nákladný vlak pre materiál na mosty v Kútoch a
Brodskom
1945, apríl – miestnymi komunistami a odbojármi bol zriadený Miestny národný
výbor na čele ktorého stál Marek Veselý, vypomáhal mu Michal
Brunovský, zároveň bola zriadená miestna milícia
1945, 6.mája – uskutočnené voľby do Miestneho národného výboru. Predsedom
MNV sa stáva Ferdinand Brezovský (Demokratická strana)
1945, 14. augusta – bola rozpustená miestna milícia
Poznámka: Ale nie odzbrojená, jej členovia ešte v 50-tych rokoch mali zbrane
1945, 23. septembra – začali činnosť Ľudové súdy. Predsedom Mestského ľudového
súdu sa stáva Marek Veselý, obžalobcom Fleischman Karol
a po ňom Jozef Prath.
Obžalovaní boli: Augustín Morbacher, býv. predseda HSĽS
Sloboda Albín, učiteľ
Štefan Šteflík
Štefan Švaro
Michal Kokeš
Všetci menovaní boli oslobodení
Odsúdení boli: Michal Jureňa na 4 mesiace pracovného tábora
vo Svätom Juri
Ján Hudec, na 4 mesiace nútených prác v obci
Ladislav Knotek na 6 mesiacov väzenia
MUDr. Ľudovít Hajdu, na 6 mesiacov
pracovného tábora, ktorému odvolanie SNR
vyhovela a trest zrušila
1945 – osídlovanie opusteného pohraničia. Z Gbelov sa odsťahovali: Vlk
Rehor, roľník do Valtíc, Valent Rudolf, robotník, Piškula Ján, stolár
a dvaja bratia Kovalovský do Česko – Nem. pohraničia
1945, november – na celom území štátu bola výmena peňazí. Vklady v peňažných
ústavoch sa museli prihlásiť s termínom do 15.12.1945

1947, 12. mája – obnovená činnosť Telocvičnej jednoty Sokol

1948, apríl (?) – ustanovený „Miestny akčný výbor“ na čele s predsedom Kurcom,
podpredsedom Srukom a tajomníkom Čechom (všetko
zamestnanci Naftových dolov – pozn. autora)
1948, 30. mája – voľby do Národného zhromáždenia. V dôsledku ich výsledku bola
prevedená reorganizácia MNV, predsedom ktorého sa stáva Pavel
Butaš, vrtný majster Čs. naftových dolov. Funkciu vykonával až do
roku 1952, kedy sa vzdal funkcie
1948, 15.októbra – zahájenie autobusovej dopravy v Gbeloch
1948, 24. októbra – slávnostné odhalenie Pomníka padlým vojakom a obetiam I. a II.
svetovej vojny v Gbeloch. Pomník odhalil povereník škôl
Dr. Horák a poslanec Strechay
1948, 7. novembra – zastrelil z revolvera Martin Horinka robotníka Ernesta Horínku,
keď tento mu chcel pred kostolom v Gbeloch zabrániť, aby
zastrelil svoju ženu

1949, 22. mája – slávnostne obnovená činnosť tehelne, ktorá bola na základe
zákona znárodnená (majiteľ Prof. MUDr. Konštantín Čársky).
Správu tehelne prevzali Čs. naftové doly

1950, 5. marca – založené Jednotné roľnícke družstvo v Gbeloch. Prvý predseda Ján
Brunovský. JRD začalo hospodáriť na 161,43 ha scelenej pôdy (z
toho 130 ha cirkevnej) s počtom členov 299. Ešte v tomto roku
prešlo z I. typu na II. typ

1951, – postavená nová hasičská zbrojnica. Stará bola u kostola a mala 2
budovy. Budova pre mužstvo a výstroj bola u kostola na mieste
dnešnej veterinárnej ambulancie. Druhá, oproti cez cestu (dnes
parčík), kde bola striekačka

1952, 7. novembra – z podnetu Akčného výboru a rozhodnutím Okresného národného
výboru v Skalici zo dňa 7.11.1952 bol utvorený nový MNV s
predsedom Jánom Rozborilom

1953, 30. mája – zákonom z tohto dňa je na celom území štátu prevedená peňažná
reforma a zrušený lístkový systém na potraviny
Do 300 Kčs bola výmena 5:1
Nad 300 Kčs bola výmena 50:1
Hotovosť v pokladni hospodárskej organizácie 50:1
Vklady v peňažných ústavoch do 5 000 Kčs 5:1
Výmena peňazí bola prevedená 1. až 4. júna 1953

1954, máj – voľby do Národných výborov

1956, 19. mája – bola zriadená Štátna detská opatrovňa (Pozn.: predchodca
detských jaslí)
1956, 28. februára – založenie celoobecného JRD po predchádzajúcej presvedčovacej
kampani agitátorov. Družstvo obhospodaruje 1 673,61 ha pôdy,
z toho 1 338,50 ha ornej a má 415 členov. Predsedom družstva
sa stáva Filip Hazlinger

1957 – bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu plynovodu pre Čs.
naftové doly v rámci podniku
1957, 19. mája – voľby do Národných výborov
Predseda MNV: Rozboril Vendelín
1958, 24. mája – nadviazaná družba medzi obcami Gbely a Hrušovany nad
Jevišovkou

1958 – družba škôl Gbely – Kbely

1959 – začalo sa s výstavbou miestneho vodovodu a plynovodu
1959, 1. decembra – bola rozšírená autobusová doprava ČSAD, Gbely obec – Gbely
železničná stanica. Spojenie bolo ku každému vlaku
1959, 29. júna – slávnostné zahájenie výstavby kultúrneho domu

1960 – bol zrušený válcový mlyn
1960 – prestavba Katolického domu na hotel
1960 – voľby do Národných výborov
Predseda MNV: Komorník Ľudovít
(vo funkcii sa udržal 21 rokov – pozn. autora)

1961 – bol daný do prevádzky plynovod
1961 – k 40. výročiu KSČ bol založený súbor „Gbelan“ pod vedením
zakladateľa, učiteľa Bieleho
1961 – za obetavú prácu bola vyznamenaná štátnym vyznamenaním
„Za zásluhy o výstavbu“ gbelská lekárka MUDr.Alena
Kobyzská.

1962, 10.februára – otvorenie Kultúrneho domu

1963 – pri výstavbe rodinného domu na ulici Čsl. mládeže Imrich
Kovalovský vykopal starú keramiku, ktorú odovzdal do
krajského múzea v Trnave.

1964, 14.júna – voľby do Národných výborov
Predseda MNV : Komorník Ľudovít
Podpredseda: Fleischman Pavol
Tajomník: Rozboril Vendelín
1964 – Na základe zákona, Miestny národný výbor začal s predajom
nájomných domov. Na Farskom sa predalo 13 domov, na
Kolónke 27 domov

1966 – vrtmajster Vladimír Lorenc dosiahol rekordný vrt 4 500 metrov
1966, 20. augusta – medzi deťmi z Kučerova a Majírok vznikla pouličná bitka,
ktorej sa zúčastnilo 30 – 40 detí. Zvíťazili majírkári
1966, 1. októbra – zahájila činnosť Hudobná škola v Gbeloch. Školu vedie učiteľka
tejto školy Priska Davidová

ZOSTAVIL: Ing. Miroslav Čársky

.