Stavebný ruch v Skalici v rokoch 1632 – 1633 bol charakteristický najmä údržbou mestskej infraštruktúry a hospodárskych objektov poškodených časom alebo živelnými pohromami. Podľa výskumu Záhorského múzea v Skalici v tomto období dominovali tieto aktivity:

  • Výstavba novej vápenice: Keďže stará vápenica sa zborila, mesto v roku 1632 objednalo stavbu novej u majstra Jána Černého. Za prácu dostal odmenu 7 zlatých, naturálie v podobe soli a vína.
  • Opravy mestského opevnenia: Priebežne sa vykonávali úpravy na hradbách, ktoré boli kľúčové pre bezpečnosť slobodného kráľovského mesta.
  • Údržba cirkevných objektov: Hoci hlavná baroková prestavba mesta nastala až neskôr (v druhej polovici 17. storočia), v tomto období prebiehali menšie opravy na Farskom kostole sv. Michala Archanjela a v okolí františkánskeho kláštora.
  • Hospodárske budovy: Mesto investovalo do opráv striech a verejných priestranstiev, aby si zachovalo status dôležitého strediska obchodu na moravsko-uhorskom pomedzí. 

Tento historický vývoj podrobne spracovala historička PhDr. Mária Zajíčková v odbornom článku publikovanom v časopise Záhorie č. 3/2007. 

.

.