Artikuly mlynárskeho cechu pre Plavecké a Stupavské panstvo vydal cisár Leopold I. 4. júna 1660.

Tento dokument kodifikoval práva a povinnosti mlynárov v oblasti, upravoval cechovú organizáciu, prijímanie učňov, tovarišov a majstrov, ako aj kvalitu mletia a cechové poplatky. Artikuly boli kľúčovým právnym rámcom pre rozvoj mlynárstva na Záhorí. 

.

Kľúčové aspekty artikulov (1660):

  • Vydavateľ: Cisár Leopold I. Habsburský, 4. júna 1660.
  • Žiadatelia: O schválenie artikulov požiadali poprední členovia cechu: Osvald Beles, Ondrej Vayvoda a Henrich Kárth.
  • Pôsobnosť: Cech združoval mlynárov pôsobiacich na pálffyovských panstvách vtedajšej Bratislavskej stolice. Mlynári na Plaveckom a Stupavskom panstve, ktoré vlastnil magnátsky rod (Pálfiovci).
  • Obsah: Úprava mlynárskeho remesla, cechové reguly, majstrovské skúšky, vzťahy k zemepánovi a mzdové podmienky. 
  • Význam: Články definovali práva a povinnosti majstrov, tovarišov a učňov, stanovovali poplatky do cechovej pokladnice a určovali postupy pri mletí obilia, čím zabezpečovali ochranu remesla pred konkurenciou. 

.

.Cisár a kráľ

Leopold I. udelil mlynárskemu cechu na panstvách Stupava a Plavecký hrad (vtedajšie pálffyovské domínium) cechové artikuly dňa 4. júna 1660. Tieto pravidlá boli kľúčové pre reguláciu mlynárskeho remesla, ktoré patrilo k najrozšírenejším v regióne Záhoria. 

Tieto artikuly predstavujú dôležitý prameň k dejinám mlynárstva a hospodárskym pomerom v 17. storočí. 

Podrobnejšiu historickú analýzu týchto artikulov spracoval historik Tomáš Tandlich v časopise Záhorie č. 5/2006, ktorý vydáva Záhorské Múzeum Skalica.

.

.

.