Eduard Grečner je slovenský filmový scenárista a režisér. Je aj vysokoškolský pedagóg, esejista, básnik a bloger.

.

* 21. september 1931 (Kopčany)

.
Štúdium

Vyštudoval gymnázium v Skalici. Už počas štúdia na gymnáziu sa začal zaujímať o umenie, konkrétne o literatúru a divadlo. Publikoval svoje básne v rôznych časopisoch a režíroval aj miestne školské divadlo.

Na pražskej FAMU sa najprv rozhodol študovať réžiu v ročníku Václava Wassermana. Onedlho však ochorel na tuberkulózu. Po návrate z liečenia mu lekári odporučili prestúpiť z réžie na odbor dramaturgia a scenáristka. Grečner radu lekárov poslúchol a v rokoch 1950 – 1954 študoval v ročníku M. V. Kratochvíla. Ročník absolvoval, ale bez formálneho ukončenia. Počas štúdia pokračoval na svojej predchádzajúcej literárnej tvorbe a písal recenzie pre Československý rozhlas (1950 – 1953).

.
Kariéra

Ďalej pokračoval na svojej predchádzajúcej literárnej tvorbe. Následne začal pracovať ako dramaturg, scenárista a režisér v bratislavských ateliéroch Štúdia hraných filmov na Kolibe. Jeho prvý kontakt s filmovou réžiou mimo školy bol, keď sa stal asistentom réžie dokumentu Štefana Uhra. Nasledovala práca pomocného režiséra na ďalších dvoch Uhrových filmoch – My z deviatej A (1961) a Slnko v sieti (1962). Tiež spolupracoval s Andrejom Lettrichom na jeho stredometrážnom hranom filme Strieborný Favorit (1960). Grečner bol aktívny aj ako scenárista. Pracoval na viacerých televíznych filmoch Vida Horňáka, ako napríklad Mlčanie mora (1963) a Kolíska (1964). Scenáristicky zastrešil aj dokumentárny film Eugena Šinka Etuda (1964).[1]

Eduard Grečner ukázal aj svoje herecké umenie. Účinkoval v dvoch filmoch Petra Solana Boxer a smrť (1962) a Prípad Barnabáš Kos (1964). Popri vyťaženej práci režiséra a scenáristu pokračoval v recenzovaní činnosti z oblasti umenia v publikáciách Mladá tvorba a Kultúrny život.[1]

Natáčal mnoho televíznych filmov, medzi iným aj snímku Čarodejnica (1971. V danom čase bol zároveň bol odvolaný z natáčania televízneho filmu Šampanské z dôvodu ním publikovanej výzvy k pasívnej rezistencii k udalostiam augusta 1968.

Eduard Grečner bol tak do roku 1991 odsunutý do sekcie dabingu. Mimo ňu natočil len dva televízne filmy Mŕtve oči a Príbelská vzbura Janka Kráľa, oba z roku 1978. Na konci osemdesiatych rokov ako prvý predsedal Slovenskému filmovému zväzu. V druhej polovici deväťdesiatych rokov bol predsedom filmovej komisie Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia. Prednášal na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave a tiež na Fakulte dramatických umení v Banskej Bystrici. V deväťdesiatych rokoch sa na krátko vrátil k filmovej réžii a natočil dve snímky. Po roku 2000 sa venuje už len dabingu.

V roku 2018 vyšla o ňom monografia českého filmového vedca Milana Cyroňa, na ktorej s ním spolupracoval a sám aj knihu pokrstil. Ide o prvú ponovembrovú českú monografiu venovanú výlučne tvorbe slovenského filmára.

,

Filmografia

1964 Každý týždeň sedem dní
1965 Nylonový mesiac
1967 Drak sa vracia
1971 Čarodejnica (TV film)
1972 Mŕtve oči (TV film)
1978 Príbeľská vzbura Janka Kráľa (TV film)
1993 Pozemský nepokoj
1996 Jaškov sen

Herecká filmografia

1964 Prípad Barnabáš Kos

Literatúra

2006 Vybrané kapitoly z dejín filmu - skriptá pre 1. ročník
2015 Film ako voľný verš

Poézia

2004 Absolútna žena
2006 Zakázaná zóna
2011 Drevený bocian Otta Bartoňa

Audioknihy

2018 Siesta v čase pôstu (výber básní z troch zbierok Eduarda Grečnera (Absolútna žena, Zakázaná zóna a Drevený bocian Otta Bartoňa))

Zdroj: https://sk.wikipedia.org

.

Kopčany

.