Vlastivedný región medzi Malými, Bielymi Karpatami a riekou Moravou na západnom Slovensku sa nazýva Záhorím. Má takmer sto historických obcí. Aj keď prvé písomné správy o nich sa objavujú koncom 12 a počiatkom 13 storočia, kontinuita osídlenia viacerých siaha až do obdobia Veľkej Moravy.

Prvé znaky na obecných (mestských) pečatiach na Záhorí pochádzajú zo14. Storočia. Pečať a znak vlastnili spočiatku iba významnejšie mestá a mestečká. V 17.-18. storočí znak obce najčastejšie prezentovaný na obecnej pečati vlastnili už i celkom malé obce. Najstaršie znaky udeľoval mestám a výsadným mestečkám panovník, neskôr podľa vzoru udeľovali znak obci aj jej feudálni majitelia. Časť obecných znakov sa vyvinula z osobných znakov prevzatých najčastejšie z osobných pečatí a to buď z pečatí zemepána alebo osobných richtárskych pečatí. V prvom prípade na nachádzame v znaku obce motív zo šľachtického erbu , resp. celý erb, v druhom prípade najčastejšie poľnohospodárske náradie. Ďalšia veľká skupina obecných sa vyvinula zo znakov na cirkevných pečatiach. Doložené sú prípady, keď obec priamo ako svoju používala cirkevnú pečať s vyobrazeným patrónom (napr. Gbely). Osobitnú skupinu tvoria tzv. hovoriace znaky, ktoré symbolizujú názov obce (muž na bukovom pni – Bukovec, jabloň – Jablonica).

Obecné a vo viacerých prípadoch i zabudnuté obecné znaky sa pomaly opäť stávajú súčasťou každodenného života. Najčastejšie ich nachádzame na obecných a mestských pečatiach teda tam kde majú vo väčšine prípadov i svoj pôvod.

Po obnove obecnej (mestskej) samosprávy na obecný (mestský) znak používa

  1. V erbe – znaku mesta (obce)
  2. Na pečati mesta, resp. pečiatke mesta
  3. Na znakovej zástave mesta

Popri znaku a pečati mestá (obce) vlastnia ďalej mestské (obecné) vlajky a zástavy.

Vlajka má pomer strán 2:3 a je zakončené zástrihom do jednej tretiny dĺžky. Pri zástave je pomer 2: viac ako 3

Vlajka (zástava) má toľko farieb, koľko nachádzame v erbe (znaku). Pri dvojfarebných erboch je horná polovica vo farme figúry, dolná vo farbe štítu, ostatné v tom poradí ako sa vyskytujú na erbe.

Je žiaduce aby vlajky dvoch obcí neboli rovnaké. To možno docieliť i rôzne širokými pruhmi.

.

ZNAKY. ERBY A PEČATIDLÁ

.

Znaky

Znak je dohodnutý symbol, ktorým sa kvalitatívne alebo kvantitatívne odlišujú od seba skupiny prvkov. Znakom môže byt napr. predmet. farba, zvuk, písmo, vôňa a pod.

Mestské a obecné znaky tvoria v rámci znakov osobitnú skupinu. Od iných znakov sa odlišujú tým, že prostredníctvom dohodnutého symbolu označujú konkrétnu obec.

.

Erby

Erby tvoria osobitnú skupinu znakov. Od iných znakov, vrátane obecných znakov, sa

líšia tým, že pri ich tvorbe boli dodržané heraldické pravidlá.

.

Heraldické pravidlo – charakteristika erbu

Heraldlcké pravidlá určujú , aké kritériá musí znak spĺňať, aby mohol byt považovaný za erb.

Erb sa skladá zo šítu so znamením, z prilby, klenotu a prikrývadiel. Štít je možne pozdĺžne a priečne delit‘, rozdelené časti zostávajú prázdne, alebo sú v nich umiestnené štylizované figúry predmetov, rastlín, zvierat a ľudí. Na vyfarbenie erbu sa používajú štyri farby – červená, čierna, modrá a zelená, a dva kovy, striebro a zlato. Farby sa musia striedať s kovom. Prilba má typizovaný tvar a je ukončená plastickým znamením zo štítu. Prikrývadlo má zvnútra farbu znamenia, zvonka farbu štítu.

.

Pečatidlá

Pečatidlá vznikli skôr ako erby. Ich funkciou bolo potvrdiť písomnosť prostredníctvom všeobecne uznávaného znaku – odtlačku pečatidla, na ktorom bol vyobrazený symbol charakterizujúci overovateľa. Pôvodom staršie sú pečatidlá osobné, pečatidlá miest a spolkov vznikli neskôr.

V heraldickom období boli aj znaky na pečatidlá upravované podľa heraldických pravidiel, alebo boli nahradené novým erbom.

.

Vznik znakov a erbov

Historické, etnologické a etnografické pramene naznačujú, že tvorcovia prvých erbov vychádzali z existencie tradičných znakov, ktoré v pred heraldickom období plnili funkciu erbov. S takýmito znakmi sa stretávame v rôznych časových obdobiach u rôznych kultúr po celom svete (napr. Aztékovia oznali obdobu stredovekého rytierskeho stavu, ktorý sa sformoval ešte pred objavením Ameriky Krištofom Kolumbom, do ktorého prijímali za členov významných jednotlivcov za ich vojenské a verejné zásluhy a udeľovali im ako vonkajšie označenie priznaných výsad farebné znamenie, ktoré môžeme považovať za tamojšiu formu erbu).

Európske stredoveké erbovníctvo má pôvod v západnej Euró6pe, kde bol najviac rozšírený rytiersky stav. Tu prišlo najneskôr v dvanástom storočí k preneseniu tradičných znakov na súčasti rytierskej výzbroje, čo malo význam najmä pri identifikácii rovnako odetých rytierov. Už v počiatočnom období si právo udeľovať erby prisvojil panovník, udeľoval ich zásadne osobám šľachtického pôvodu, a tak sa erb stal zároveň vonkajším označením výsad svojho nositeľ a majiteľa

Pre nedostatok prameňov je takmer nemožné, zistiť, aký je súvis medzi pôvodnými znakmi, ktoré môžeme predpokladat‘ aj na našom území pred vznikom erbov, a prvými erbami.

Nemožno preto vylúčiť, že znamenia na niektorých najstarších erboch majú pôvod v predheraldickom období, no naše erby bezpochyby nevznikli samo vývojom, ale pod cudzím vplyvom. Najstaršie erby sú erby rodové, udeľované fyzickým osobám. Avšak už v 14. storočí začal panovník udeľovať erby aj mestám, ktoré sa svojim hospodárskym a politickým významom začali stávať rovnocenným partnerom šľachty. Erby miest. rovnako ako aj šľachtické erby, boli utvorené podľa heraldických pravidiel a umiestňované na štít. Erby vlastnili spočiatku len významné mestá, v neskorších storočiach začali svojim výsadným mestečkám udeľovať erby, resp. znaky aj ich feudálni majitelia a koncom feudalizmu si zadali utvárať vlastné znaky potrebné na obecné pečatidlo i menšie obce. Aj v devätnástom storočí boli obecné znaky symbolom obecnej samosprávy, napriek tomu ich obce na svojich pečiatkach koncom storočia prestávali používať. Miestami však obecný znak pretrval i po zrušení obecnej samosprávy. Mestá môžu svoj mestský znak používať na pečiatke mesta a vo vyhradených prípadoch i v súčasnosti.

Zdroj: Rudolf Irša PHDr., Pečate a znaky obcí Senického okresu

.