Ján Mocko
Evanjelický kňaz, cirkevný historik, literárny historik.
.
* 26. január 1843 (Senica) ……….. † 16. november 1911 (Senica)
.
Školy navštevoval v Senici, Modre, Bratislave a Banskej Bystrici. Ev. teológiu študoval v Bratislave, Rostocku a Erlangene. Po troch rokoch vychovávateľstva v šľachtickej rodine Marschallovcov vo Vámosmikole v Maďarsku pôsobil ako kaplán v Starej Turej a Čáčove. V 1876-1904 farár v Čáčove, súčasne konsenior a senior nitrianskeho seniorátu. Od 1904 žil v Senici. Za manželku mal dcéru A. Sládkoviča Oľgu. Povolanie kňaza spájal s bádateľskými a literárnymi záujmami.
Spracoval biografie viacerých predstaviteľov staršej sloven. literatúry – Život Jura Tranovského, velehlasného cirkevného pevca slovenského (1891 ), Tobiáš Masnícius, mučedlník pravdy božej (1896), Daniel Stránsky a jeho doba (1897), Biskup Joachim Kalinka. Obraz jeho života, práce a utrpení (1897), Eliáš Láni, prvý superintendent cirkve a.v. v Uhrách a jeho doba (1902). V knihe Poď za mnou…! (1899) spracoval medailóny J. Silvana, J. Zábojníka, M. Pavloviča a O. Živického. V sérii článkov v Cirkevných listoch – Životopisy slovenských spevcov – predstavil tvorcov ev. cirk. spisby na pozadí historických súvislostí.
Svoje záujmy upriamil najmä na J. Tranovského a jeho kancionál Citara Sanctorum. Celoživotné dielo – História posvätnej piesne slovenskej a História kancionálu 1-2 (1909-1912). Štúdie o ev. náb. piesni a jej literárnoestetických princípoch publikoval v Slovenských pohľadoch, Cirkevných listoch a Korouhvi na Sionu. Bol editorom diel starších cirk. autorov. Zberateľ vzácnych kníh cirkevného písomníctva, ktoré sústredil a usporiadal v Tranovského knižnici, ktorú daroval spolku Tranoscius v Liptovskom Sv. Mikuláši. Objavil vzácne pamiatky z konca 16. a zač. 17. storočia – Turolúcky a Senický kancionál. Zakladateľ a člen výboru Tranoscia. R. 1891 sa zúčastnil na 6. všeobecnej konferencii luteránskej v Hannoveri, kde predniesol referát o evanjelických cirkevných pomeroch v Uhorsku. Dielo a objavy Jána Mocka sú dôležitým prameňom pre poznávanie staršej slovenskej literatúry.
.
Rodina
otec Štefan Mocko
matka Alžbeta rod. Štetková
manželka Oľga rod. Braxatorisová
.
Životopis
Študoval na gymnáziu v Modre, v Bratislave, 1864 v Banskej Bystrici, teológiu v Bratislave, Rostocku a v Erlangene, 1870 vysvätený za kňaza. Cirkevný a literárny historik. Spracoval biografie viacerých predstaviteľov st. slovenskej literatúry. Objavil vzácne pamiatky z konca 16. a začiatku 17. storočia – Turolúcky a Senický kancionál. Zaslúžil sa o vykonanie štúdií evanjelických náboženských piesní v ktorých sa usiloval o objasnenie literárno estetických princípov duchovnej poézie 17. – 18. storočia. Zozbieral piesne, ktoré neboli prijaté do Tranoscia. Zberateľ vzácnych kníh čs. cirkevného písomníctva ktoré usporiadal v Tranovského knižnici a daroval ju spolku Tranoscius v Liptovskom Mikuláši. Zakladateľ a člen spolku Tranoscius, predseda pastorálnych konferencií, 1891 účastník 6. Všeobecnej konferencie lutheránskej v Hannoveri, kde predniesol referát o evanjelických cirkevných pomeroch v Uhorsku.
.
Dielo
Eliáš Láni prvý superintendant cirkve e.a.v. v Uhrách, Liptovský Mikuláš roku 1902
Veniec náboženských piesné, Liptovský Mikuláš roku 1910 (zostavovateľ)
.
Dielo v elektronickej podobe
Život Juru Tranovského, velehlasného cirkevného pevca slovenského : k 300-ročnej pamiatke jeho narodenia. Senica: Ján Bežo, 1891. 96 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
História posvätnej piesne slovenskej a história kancionálu. Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius, 1909. 128 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
.
Literatúra
Slovenský biografický slovník
.
Foto, text: Eva Fordinálová, Božena Juríčková/, Dana Janáčková, Senica dejiny mesta, https://sk.wikipedia.org
.
.
