Štefan Fajnor
Štefan Fajnor (1844 – 1909) bol významný slovenský advokát, hudobný skladateľ a národno-kultúrny činiteľ. Patril k dôležitým postavám slovenského národného hnutia v druhej polovici 19. storočia a výrazne prispel k rozvoju slovenskej hudobnej kultúry.
.
*16. február 1844 (Brezová pod Bradlom) …. ie: †26. apríl 1909 (Viedeň; pochovaný je v Senici)
.
V Senici pôsobil od roku 1869. V jeho advokátskej kancelárii napríklad roku 1874 až 1875 pôsobil ako koncipient, teda čakateľ na advokátske skúšky básnik z Oravy Pavol Országh. Práve počas senického pobytu začal používať pseudonymom Hviezdoslav.
Ako v knihe Literárna mozaika Senice uviedla literárna historička Eva Fordinálová, hoci sa básnik rozhodol pre pseudonym inšpirovaný hviezdami už roku 1875, „prvý raz ho použil až o dva roky neskôr v básnickom nekrológu za senickým rodákom Viliamom Paulínym –Tóthom v Národných novinách.“
Štefan Fajnor zomrel 26. apríla v Viedni 1909, po operácii žalúdka. V Senici ho pochovali 29. apríla.
Jeho dielo sa prenáša aj do súčasnosti. Veď je autorom hudby k dodnes jednej z najznámejších slovenských hymnických piesní. Zhudobnil totiž báseň Karola Kuzmányho „Kto za pravdu horí.“ A hudbou doplnil aj niektoré básne Svetozára Hurbana Vajanského, rodáka z Hlbokého.
Advokát Štefan Fajnor bol obhajcom viacerých národných buditeľov, ktorí mali v čase maďarizácie problémy s vtedajším režimom. Vzťah k veciam národným dostal už v rodinnom zázemí. Matka Šefana Fajnora bola sestrou Samuela Jurkoviča, zakladateľa Gazdovského spolku v Sobotišti, prvého úverového družstva na svete. Za manželku mal Štefan Fajnor staršiu sestru matky generála Milana Rastislava Štefánika.
.
Životopis v skratke
- Narodenie: 16. február 1844, Brezová pod Bradlom.
- Úmrtie: 26. apríl 1909, Viedeň; pochovaný je v Senici.
- Rodina: Bol bratancom Samuela Jurkoviča a jeho manželka Emília bola sestrou matky M. R. Štefánika (Fajnor bol Štefánikovým krstným otcom). Jeho synom bol Štefan Fajnor ml., legionár a hrdina 1. svetovej vojny.
.
Profesionálna a národná činnosť
Ako právnik pôsobil najmä v Senici, kde si v roku 1869 otvoril advokátsku kanceláriu. Bol známy ako obhajca slovenských národovcov v politických procesoch, kvôli čomu si vyslúžil povesť „pansláva“. V jeho kancelárii pôsobil ako koncipient aj spisovateľ Svetozár Hurban-Vajanský. Práve Fajnor navrhol Pavlovi Országhovi jeho umelecký prídomok Hviezdoslav.
.
Hudobná tvorba
Fajnor bol hudobným samoukom, no jeho dielo malo zásadný význam pre formovanie slovenskej národnej hudby.
- Štýl: Bol veľkým propagátorom diela Bedřicha Smetanu a udržiaval čulé kontakty s českým kultúrnym prostredím.
- Hlavné diela:
- Cymbál a husle: Cyklus piesní na texty Adolfa Heyduka.
- Piesne Slovena: Zhudobnené básne Hviezdoslava.
- Matičná hymna: Je autorom melódie k tejto skladbe.
- Klavírne kompozície inšpirované slovenskou ľudovou piesňou, napr. Nitra milá, Nitra!.
.
Jeho pamiatku dnes pripomína Fajnorovo nábrežie v Bratislave, kde sídli známa priemyselná škola.
.