TESLÍK, Jozef
Knihár, typograf, tlačiar, vydavateľ, redaktor, národný buditeľ, mestský funkcionár.
.
* 24. 2. 1868 (Brno) ……… +2. 4. 1928 (Skalica)
.
Svojou vydavateľskou činnosťou pokračovali v tradícii škarniclovskej tlačiarne dôrazu na náboženskú literatúru a podporu slovenskej literatúry a publicistiky. Jozef Teslík vydával okrem náboženských publikácií aj politické brožúry, ľudovýchovné a hospodárske príručky, spolkové stanovy, učebnice, beletriu, literatúru pre deti a mládež, preklady a časopisy, medzi nimi aj mesačník Hlas (1894 – 1904), Katolícke noviny (1904 – 1906), Slovenský obzor (1907 – 1908), Stráž na Sione (1915 – 1916), úradné noviny Sloboda (1918 – 1921), Pokrok (1921 – 1922). Po smrti Jozefa Teslíka tlačiareň viedla jeho manželka Jozefína a od roku 1932 do znárodnenia v roku 1952 syn Gustáv.
Pôsobenie: Majitelia škarniclovskej tlačiarne (Jozef v rokoch 1897 – 1928, jeho syn Gustáv v rokoch 1932 – 1951)
.
📚 Život a pôsobenie
Pôvod a remeselné začiatky
Jozef Teslík sa narodil v Brne, kde sa aj vyučil za typografa. Odbornú prax si rozšíril vo Viedni, čo mu neskôr umožnilo stať sa jedným z najkvalitnejších tlačiarov na Záhorí.
.
Príchod do Skalice a prevzatie tlačiarne
Do Skalice sa prisťahoval v roku 1893, keď rodina Škarniclovcov hľadala skúseného faktora do svojej historickej tlačiarne. Teslík sa osvedčil a už v roku 1897 sa stal jej majiteľom (najprv spolu so svokrom R. Neumannom). Tlačiareň kúpil od Márie Bočkovej, rod. Škarniclovej, a Leopolda Bočka.
Vydavateľská činnosť
Teslík pokračoval v tradícii Škarniclovskej tlačiarne, ktorá mala silné postavenie v náboženskej literatúre, no jej profil výrazne rozšíril. Vydával:
- náboženské publikácie
- politické brožúry
- ľudovýchovné a hospodárske príručky
- spolkové stanovy
- učebnice
- beletriu
- literatúru pre deti a mládež
- preklady
- časopisy a periodiká
Medzi najvýznamnejšie periodiká patria: Hlas (1894–1904), Katolícke noviny (1904–1906), Nová domová pokladnica (1899–1913), Slovenský obzor (1907–1908), Stráž na Sione (1915–1916), Sloboda (1918–1921), Pokrok (1921–1922).
Spoločenská a národná angažovanosť
Teslík bol výraznou osobnosťou skalického verejného života:
- člen mestského zastupiteľstva
- člen ochotníckeho divadla
- zakladateľ Spolku skalických obchodníkov a remeselníkov
- zakladateľ Remeselníckej mládeže Katolíckeho kruhu
- iniciátor vzniku Sokola (1912)
- aktívny publicista a organizátor kultúrnych podujatí
Bol blízkym spolupracovníkom a priateľom Dr. Pavla Blaha a Dr. Ľudovíta Okánika, čím sa zaradil medzi významných podporovateľov slovenského národného hnutia – najmä hlasistov.
Posledné roky a smrť
Keď 29. 11. 1927 zomrel jeho priateľ Dr. Pavel Blaho, Teslík držal čestnú stráž pri jeho hrobe, počas čoho prechladol. Táto udalosť sa stala začiatkom jeho zdravotného úpadku. Zomrel 2. apríla 1928 v Skalici.
.
🏛️ Pokračovanie rodinnej tradície
Po jeho smrti viedla tlačiareň manželka Jozefína Teslíková, neskôr syn Gustáv Teslík (1894–1956), až do znárodnenia v roku 1952.
.
🎼 Teslík v kultúrnom kontexte Záhoria
Jeho meno sa objavuje aj v súvislosti s výskumom ľudovej piesne a kultúrnej histórie Skalice — patrí medzi osobnosti, ktoré významne prispeli k uchovaniu a rozvoju záhorskej kultúrnej identity.
.
Literatúra: Slovenský biografický slovník VI. Martin : Matica slovenská, 1994. s. 46.
Zdroj: https://old.zahorskemuzeum.sk
.
.