Ján Orel (písaný aj ako Ján Orel-Švec) bol barokový veršovník a autor náboženskej literatúry, známy predovšetkým ako zostavovateľ Senického kancionála.

.

*1667 (Senica)             + 1725? (Senica)

.

Po zatvorení ev. škôl v Senici (ako dôsledok nepokojov 1673) dostal súkromné vzdelanie v rodine a vyučil sa ševcovskému remeslu. V 1693-1696 a 1711-1712 cechmajster cechu ševcov, 1722 -1725 cechový notár – zapisovateľ. Celý život prežil v Senici. J. O. zostavil v 1692-1693 tzv. Senický kancionál. Väčšina piesní do Senického kancionála bola prevzatá z Tranovského zbierky Citara sanctorum.

V ich duchu zložil aj niekoľko veršovaných modlitieb i prózou písaných článkov. Na tragické udalosti 1673 reaguje piesňou „Ach, uherská zeme zavržena, od svých potentátú opušténá“. V ďalších dvoch piesňach a modlitbe oplakáva smrť svojej manželky. Predpokladá sa, že je autorom aj troch piesní cirkevno-historického obsahu o prenasledovaní ev. kňazov a jednej svetskej, ospevujúcej víťazstvo kresťanských vojsk nad Turkami pri Zente 1697.

,

Kľúčové informácie

• Pôvod: Narodil sa v roku 1667 v Senici, kde pravdepodobne aj zomrel.
• Vzdelanie: Po uzavretí evanjelických škôl v Senici v dôsledku nepokojov (okolo roku 1673) získal súkromné vzdelanie v rodine.
• Povolanie: Pôsobil ako švec (obuvník), čo sa často uvádza priamo pri jeho mene ako profesijné označenie.
• Hlavné dielo: Je autorom a zostavovateľom rukopisného spevníka známeho ako Senický kancionál (často datovaný do roku 1694), ktorý predstavuje dôležitú pamiatku dobovej duchovnej piesňovej tvorby na Záhorí.

Foto,  text: Eva Fordinálová, Božena Juríčková, Dana Janáčková, Senica dejiny mesta

.

Senica

.