Vlastivedný pracovník.

.

* 29. 02.1892 (Kúty)   † 22.8. 1953 (Velká Lodina)

.

Používal pseudonym Dr. Vranovský. Narodil sa 29. februára 1892 v Kútoch Vavrincovi Héskovi a Márii Valachovičovej – Gličkovej ako prvý syn po troch dcérach. Z otcovej i matkinej strany bol bratrancom Mateja Héska. Po skončení piatej triedy ľudovej školy v Kútoch v roku 1903 a jedného roka školy v Hidaškurte bol prijatý za alumna skalického gymnázia. Vyššie ročníky gymnázia absolvoval v Trnave, Ostrihome a Temešvári, kde 13.6.1912 úspešne zmaturoval ako klerik biskupa Glattfeldera. Po skončení prvého roku teológie v Košiciach ho jeho biskup Augustín Fischer – Colbrie  poslal na štúdia do Freiburgu (Švajčiarsko). Tam obhájil 21.7. 1916 svoju dizertačnú prácu z filozofie o stredovekom českom filozofovi Petrovi Černom (Filozofia Petri Negri) a získal titul doktor filozofie.

Po kňazskej vysviacke dňa 29.6. 1916 v Sittene (Sedune) a primíciách v rodných Kútoch 23.11. 1916 bol kaplánom vo Vranove nad Topľou a Košiciach. 1.10.1918 sa satl administrátorom a v marci 1924 farárom v Udavskom pri Humennom. Počas účinkovania v Udavskom sa rozhodujúcim spôsobom zaslúžil o výstavbu nového kostola, fary a prístavby školy. Jeho pričinením si obec vybudovala kultúrny dom a potravné družstvo, stál pri zrode speváckeho i dychového súboru, podieľal sa na vzniku futbalovej jedenástky a budovaní futbalového ihriska. Mnohých Udavčanov podporoval na štúdiách i finančne. Najznámejším jeho odchovancom je Jozef kardinál Tomko. Od 10.2.1939 pôsobil na prešovskej fare ako farár. Biskup Jozef Čársky ho 20.10. 1939 vymenoval za svojho generálneho vikára a člena zboru konzultorov. V roku 1943 získal titul pápežského protonotára. Počas jeho účinkovania v Prešove vznikla cirkevná obec. Štefan Hések sa satl jej cirkevným predsedom a obnovil interiér farského kostola svätého Mikuláša. Ako nepohodlný pre štátnu moc bol preložený z Prešova vo februári 1951 do Veľkej Lodiny, kde 22.8. 1953 zomrel. Pochovaný je v Kútoch vedľa hrobu Andreja Radlinského pri kostole.

Počas pôsobenia v Udavskom sa popri svojej pastoračnej práci venoval dialektológii, skúmal zemplínske nárečie, prispieval do časopisov a novín, predovšetkým amerických Slovákov, prekladal z maďarčiny, nemčiny a francúzštiny. Pravidelne sa snažil navštevovať svoje rodisko a rodinu v Kútoch hlavne v čase kútskych hodov, hmotne podporoval svojich synovcov Štefana a Rudolfa na štúdiách. Na svojho farára nezabudli ani Udavčania. Svedčí o tom i nápis z jeho náhrobnej dosky: ,, Bol náš pre svoju lásku k Bohu, národu a nám. Vďační veriaci z Udavského.“ Pri príležitosti 110. výročia narodenia PhDr. Štefana Héska usporiadala obec a farnosť Kúty 2. a 3. marca 2002 v obci spomienkové podujatie, ktorého sa zúčastnili predstavitelia kléru Trnavsko-bratislavskej arcidiecézy, kňazi okolitých farností, predstavitelia Spolku sv. Vojtecha, veriaci zo širokého okolia i z Udavského. Slávnostnú bohoslužbu celebroval jeho odchovanec kardinál Jozef Tomko, ktorý pri tejto príležitosti vysvätil aj obecné symboly a položil na hrob Štefana Héska kyticu kvetov.

Životopis prevzatý z https://www.kuty.sk/obec-2/osobnosti/

.

Kúty

,