Slovenský advokát novinár a soc.dem. politik

.

*02.03.1884 (Malacky)              +10.03.1973 (Praha)

,

JUDr. Ivan Dérer sa narodil v rodine slovenského národovca Dr. J. Dérera a matky Pauly. Po absolvovaní gymnázia v Bratislave študoval právo na univerzite v Budapešti, kde roku 1907 získal titul doktora práv. Potom bol advokátskym koncipientom a od roku 1910 advokátom v Bratislave.
V rokoch 1912 – 1914 spolu redigoval týždenník Národný hlásnik. V ňom na začiatku prvej svetovej vojny uverejnil úvodník Hyeny chcú vojnu, za ktorý bol zatknutý. Zúčastnil sa bojov v prvej svetovej vojne, kde bol zranený v bitke pri Ivangiride a do konca vojny žil vo Viedni. Bol spolutvorcom a signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a ako člen Slovenskej národnej rady dopravil tento dokument do Prahy. Stal sa členom revolučného Národného zhromaždenia a v Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska mal na starosti referát pre spravodlivosť. Dr. Dérer bol prvým slovenským inteligentom v Malackách, ktorý vyvíjal vedomú a politickú činnosť v zmysle slovenského národného uvedomenia. Bol intelektuálnym vodcom národného hnutia v Malackách okresu i celého Záhoria.

V rokoch 1930 – 1938 bol poslancom Národného zhromaždenia za Československú sociálnodemokratickú stranu robotnícku, bol členom jej Ústredného výboru. V rokoch 1934 – 1938 bol podpredsedom strany a súčasne v rokoch 1936 – 1938 predsedom Krajinského výkonného výboru na Slovensku.
Skoro počas celého trvania prvej ČSR vykonával Dr. Dérer funkciu ministra v rozličných rezortoch. Po rozpade ČSR v roku 1939 zostal v Prahe, kde sa zapojil do ilegálneho protifašistického odboja. V rokoch 1944 – 1945 bol nacistami väznený na Pankráci a neskôr internovaný v Terezíne. V roku 1946, keď bola na Slovensku založená Strana práce, stal sa jej čestným predsedom, popritom vykonával funkciu predsedu Najvyššieho súdu.
V roku 1954 bol zatknutý a odsúdený na tri a pol roka väzenia – v roku 1955 bol však po amnestii prepustený.
Je autorom viacerých publikácií, odrážajúcich politické dianie u nás od vzniku ČSR až po jej obnovenie po druhej svetovej vojne. Posmrtne vyšiel roku 1993 prvý diel jeho politických pamätí z rokov 1945 – 1949 pod názvom Antifierlinger I..
Za zásluhy v budovaní a rozvoj školstva dostal v roku 1969 Rad republiky a v roku 1992 bol in memoriam vyznamenaný Radom T. G. Masaryka.

.

Poslanec a politik

Bol poslancom Revolučného Národného zhromaždenia (14.11.1918 – 15.4.1920) a v Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska mal na starosti referát pre spravodlivosť.Členom Poslaneckej snemovne bol vo viacerých volebných obdobiach: Iniciatívny výbor 25.4.1920 do 14.11.1925, Právny výbor 15.11.1925 – 25.9.1929, 27.10.1929 – 18.5.1935, 19.5.1935 – 21.3.1939

V rokoch 1930 až 1938 bol poslancom Národného zhromaždenia za Československú sociálnodemokratickú stranu robotnícku, v ktorej bol členom Ústredného výboru. V období 1934 až 1938 bol podpredsedom strany a od roku 1936 aj predsedom Krajinského výkonného výboru na Slovensku.

.

Minister

Po vzniku Československej republiky vykonával v rôznych úradoch funkciu ministra

25.5.1920 – 15.9.1920: minister s plnou mocou pre správu Slovenska (vláda červenozelenej koalície Vlastimila Tusara)

26.9.1921 – 7.10.1922: minister pre zjednotenie zákonov a organizácie správy (vláda všenárodnej koalície Edvarda Beneša)

5.1.1926 – 18.3.1926: minister pre zjednotenie zákonov a organizácie správy (vláda Antonína Švehlu)

7.12.1929 – 24.10.1932: minister školstva (vláda širokej koalície Františka Udržala)

29.9.1932 – 14.2.1934: minister školstva a národnej osvety (vláda širokej koalície Jana Malypetra)

14.2.1934 – 4.6.1935: minister spravodlivosti (vláda Jana Malypetra)

4.6.1935 – 5.11.1935: minister spravodlivosti (vláda Jana Malypetra)

18.12.1935 – 23.1.1936: minister spravodlivosti (vláda vláda širokej koalície Milana Hodžu)

21.7.1937 – 22.9.1938: minister spravodlivosti (vláda Milana Hodžu)

.

Po rozpade republiky sa zapojil do do ilegálneho protifašistického odboja v Prahe. V rokoch 1944 a 1945 bol nacistami väznený na Pankráci a neskôr internovaný v koncentračnom tábore v Terezíne. Po skončení vojny sa v roku 1946 stal čestným predsedom Strany práce a v období 1946-1948 bol predsedom Najvyššieho súdu až do komunistického puču. V rokoch 1954–1955 väznený komunistickým režimom, 1968 rehabilitovaný.

Zomrel v Prahe, pochovaný je na cintoríne vo Veľkej Chuchli.

.

Vyznamenania

Rad republiky, 1969 – za zásluhy v budovaní

Rad T. G. Masaryka I. triedy in memoriam, 1992

.

Publikácie

Prečo sme proti autonómii In: Československá otázka (Praha 1935)

Slovenský vývoj a ľudácka zrada, nakl. Kvasnička a Hampl, Praha, 1946 (v češtine)

Antifierlinger I, 1993 – politické pamäte z rokov 1945-1949

.

Rodina

otec Jozef Dérer, právnik a advokát

matka Paula

brat MUDr. Ladislav Dérer (1877-1960), prednosta internej kliniky Lekárskej fakulty v Bratislave

brat MUDr. Jozef Dérer (1887-1967), prednosta očnej kliniky Krajského ústavu národného zdravia v Bratislave

manželka Jela, rodená Štefanovičová

dcéra Soňa

syn Vladimír

Zdroj: http://sk.wikipedia.org, www.Malacky.sk

.

Malacky