Jeden z najvýznamnejších a najoriginálnejších slovenských básnikov 20. storočia, kľúčová postava Trnavskej skupiny (konkretistov)

.

* 11.03.1932 (Nová Vieska)                   + 07.11.2000 (Stupava)

.

 Pseudonym Ján Bábik. Narodil sa v Novej Vieske. Študoval na gymnáziu v Trnave. Pracoval ako knihovník, ochorel a žil na invalidnom dôchodku. Venoval sa literárnej tvorbe. Podľa názoru literárnej vedy sa zaraďuje medzi najvýraznejších reprezentantov modernej slovenskej poézie

. Patril k tzv. Trnavskej skupine. Jeho básnickým debutom bola zbierka básní Vajíčko (1958). Na zásah cenzúry zbierka knižne nevyšla. Ďalej vydal zbierky Šialený mesiac (1965), Posunok s kvetom (1968), V stave žlče (1968), Kľak (1970), Mužské korenie (1972). Jeho básne sú podľa odbornej kritiky poznačené vnútorným bôľom, osobnou tragédiou a vypätým subjektivizmom. Poslednou zbierkou básní bola Ovca vo vlčej koži (1992). „Prepísaný výber“ vyšiel pod názvom Prehltanie hlasu (1996). V rukopise  zanechal zbierku básní Dobré ráno každé ráno a verše pre deti Kreslím końo koňaté. Autor prekladu poézie Vasku Popu Večne neviditeľná (1966). Prevažnú časť svojho života žil a tvoril v Stupave, kde vo veku 68 rokov i zomrel.

.

Tu sú kľúčové fakty o jeho živote a tvorbe:

• Štýl: Odmietal klišé a ideológiu. Jeho poézia je známa extrémnym sústredením na slovo, drsnou obraznosťou a skúmaním existenciálnej úzkosti či vnútra človeka
• Debut: Debutoval zbierkou Šialený mesiac (1965), ktorá šokovala svojou inovatívnosťou
• Diela: Medzi jeho zásadné zbierky patria Posunok s kvetom, Vajíčko či Mužské korenie
• Život: Prežil život poznačený ťažkou chorobou a sociálnou izoláciou, čo sa hlboko odrazilo v jeho tvorbe

Foto,  text: Ivan Knotek, Záhorie 2006

Zdroj foto: Archív Literárnej nadácie Studňa

.

.

Stupava

.