Klinda Ferdinand Prof., MUDr.
Popredný slovenský organista, pedagóg a lekár. Patrí k najvýznamnejším osobnostiam slovenskej hudobnej kultúry a jeho meno je späté s rozvojom organového umenia na Slovensku.
.
* 12.03.1929 (Košice) + ()
.
Narodil sa v Košiciach. Po maturite na gymnáziu v Skalici (1947) ho prijali na Konzervatórium v Bratislave, kde sa stal (rovnako ako neskôr na VŠMU) žiakom organovej triedy prof. Ernesta Riglera-Skalického. Súčasne v rokoch 1947 – 1952 bol poslucháčom Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Doktorát medicíny získal v roku 1952 a Vysokú školu múzických umení absolvoval s vyznamenaním o dva roky neskôr v roku 1954.
V rokoch 1960 – 1962 bol pedagógom na Pedagogickej fakulte UK.
Umelecké úspechy v koncertnom živote, nahrávanie početných gramoplatní, sólistická činnosť v Slovenskej filharmónii, interná pedagogická práca na VŠMU, organizátorská práca v Slovkoncerte (1993 – 1996), kde bol v prvej polovici deväťdesiatych rokov riaditeľom, publikačná práca v oblasti medicíny a hudby – to všetko sa v živote prof. Klindu rozvíjalo súbežne s neprerušenou lekárskou prácou vo Fakultnej transfúznej stanici v Bratislave (1954 – 1989). V roku 1987 sa stal členom direktória Neue Bachgesellschaft v Lipsku, pravidelným členom porôt významných svetových organových súťaží ako aj lektor majstrovských interpretačných kurzov a prednášateľ. Tu pôsobil do roku 2000.
Je autorom viacerých významných štúdií a kníh nielen z oblasti organovej literatúry (monografia Alexander Albrecht 1958, štúdia O zmarenej rehabilitácii Krútňavy a mnohé iné). Nahral dvadsať autorských LP a CD s historickou a štýlovo rozmanitou hudobnou literatúrou. Má veľké zásluhy na premiérach a propagácii slovenskej tvorby doma i v zahraničí. Inicioval domáce organové festivaly, neúnavne bojoval za zachovanie stoviek vzácnych historických organov na Slovensku a za pozdvihnutie organovej interpretácie v rámci cirkevnej hudby. Zaslúžil sa o vydanie dvoch zborníkov skladieb pod názvom Slovenská organová tvorba I.,II. atď.
Prezident SR Ivan Gašparovič mu udelil Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja kultúry a vzdelávania.
.
Knižné diela
1959 Alexander Albrecht (SVLK)
1983 Organová interpretácia (OPUS)
1987 Orgelregistrierung : Klanggestaltung der Orgelmusik (Breitkopf und Härtel)
2000 Organ v kultúre dvoch tisícročí (Hudobné centrum)
2009 Kráľovský nástroj a ja (Perfekt)
.
Vzdelanie a pedagogická činnosť
- Hudobné vzdelanie: Študoval na Konzervatóriu v Bratislave (1947 – 1950) a následne na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) u Ernesta Riglera-Skalického. Svoje vzdelanie si dopĺňal v Prahe (Jiří Reinberger) a vo Weimare (Johann Ernst Köhler).
- Lekárske vzdelanie: Súbežne s hudbou vyštudoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského (1947 – 1952).
- Pedagogika: Dlhoročne pôsobil ako profesor organovej hry na VŠMU v Bratislave, kde vychoval generácie popredných slovenských organistov.
Umelecká činnosť a prínos
- Koncertná činnosť: Vystupoval na popredných svetových pódiách a nahral desiatky albumov pre domáce i zahraničné vydavateľstvá.
- Publikačná činnosť: Je autorom zásadných odborných publikácií, ako napríklad monumentálnej monografie Organ v kultúre dvoch tisícročí.
- Ocenenia: Za svoj prínos získal viacero štátnych a umeleckých vyznamenaní, vrátane Pribinovho kríža II. triedy.
Zdroj: https://sk.wikipedia.org/
.
.
