Jozef Karol Viktorin (v matrike Wiktorinn, bol slovenský kňaz, národný buditeľ, vydavateľ slovenskej literatúry, organizátor kultúrneho života a publicista.

,

* 12.03.1822 (Zavar)                 † 20.07.1874 (Budapešť)

,

Narodil sa v Zavare. Po skončení gymnázia študoval na Rímskatolíckom teologickom seminári v Trnave. Počas štúdia sa zoznámil s Jánom Palárikom i Ľudovítom Štúrom. Po vysvätení sa stal kaplánom v Senici (1847). Počas svojho pôsobenia sa spoznal s J. M. Hurbanom, ktorý bol ev. farárom v Hlbokom a jeho priateľmi. Osobné poznanie s poprednými slovenskými národovcami ovplyvnilo jeho ďalšiu verejnú činnosť. Bol preložený do Trstína (1847-1850). Počas meruôsmych rokov aktívne podporoval slovenských dobrovoľníkov a SNR. Zato bol odsúdený a vyše pol roka internovaný v Bratislave (1848). Od roku 1850 vykonával službu kaplána v Skalici. Odtiaľ bol preložený do Budína (1852-1866). Od roku 1866 pôsobil ako farár vo Vyšehrade.

Do literatúry vstúpil ako spolupracovník Slovenských národných novín. Najväčšiu priekopnícku prácu pre slovenský národ vykonal svojou vydavateľskou činnosťou. Spolu s Jánom Palárikom vydal almanach Concordia (1858) venovaný pamiatke Jána Hollého. Almanach prezentoval diela z tvorby J. Čajaka st., S. B. Hroboňa. J. M. Hurbana, J. Kalinčiaka, J. Kráľa, D. Licharda, J. D. Makovického, J. Palárika, A. Sládkoviča. Bol napísaný v českom i slovenskom jazyku. Almanach Lipa I-III vydávaný v rokoch 1860, 1862, 1864 bol písaný už len v slovenčine. Významnou prácou J. Viktorina bola prírička Gramatik der slowakishen sprache (1860), ktorá vyšla v štyroch vydaniach.

Jozef Viktorín spolu s Kuzmánym, Lichardom, Kolárom, Záborským a ďalšími národovcami sa pričinil o založenie Matice Slovenskej. Mal aktívnu korešpondenciu s českými národovcami osobitne K. H. Borovským, ale aj s ruskými, rakúskymi a maďarskými vedcami. Pri domovej prehliadke na fare v Skalici bola táto korešpondencia zhabaná. Po skončení policajného vyšetrovania bol preložený do maďarského prostredia Pešť-Budína. Vo svojej národnobuditeľskej činnosti však neprestal. Literárny historik L. Kúhn ho porovnával s Palkovičom a napísal „Čím bol pred polstoročím kanonik Palkovič pre československú literatúru na Slovensku, tým bol v najväčšom rozmachu mladého slovenského písomníctva J. K. Viktorín, nadšenec a obetavec, akých nebolo mnoho“. Zomrel predčasne vo veku 52 rokov. V predsmrtnom závete (písanom po latinsky) venoval národnu celý svoj majetok, knižnicu i knihy, ktoré vydal.

.

Životopis

Pochádzal z rodiny moravského roľníka a grófskeho záhradníka Antona Viktorina a Alžbety, rodenej Ernstovej.

Študoval teológiu v trnavskom biskupskom seminári, v roku 1847 bol vysvätený za kňaza. Pôsobil ako kaplán v Senici a v Trstíne. Zúčastnil sa na slovenskom povstaní v roku 1848, za čo bol od mája do decembra väznený v Bratislave. Po prepustení z väzenia pôsobil v Skalici, v Starom Budíne, od roku 1866 bol farárom vo Vyšehrade. Spolupracoval so Slovenskými národnými novinami Štúrovcov, s Jánom Palárikom začal v roku 1858 vydávať almanach Concordia, ktorý svojím názvom „Svornosť“ poukazoval na poslanie slúžiť jednote národa, upevňovať spisovnú slovenčinu a odstraňovať konfesionalizmus ako prekážku v zjednotení národných a kultúrnych síl. Spolu s Palárikom okolo seba sústredili slovenských vzdelancov, v roku 1850 vytvorili finančnú zbierku na podporu založenia Matice slovenskej.

Venoval sa vydavateľskej činnosti, vydával práce Andreja Sládkoviča, Jána Hollého, Jonáša Záborského), venoval sa aj prekladu (napr. spis Tomáša Kempenského O nasledovaní Krista z roku 1867), korešpondencii s literátmi Jánom Palárikom a Jonášom Záborským, s českými, ruskými, maďarskými a nemeckými učencami. Od roku 1863 bol čestným členom Charkovskej univerzity. bol nositeľom viacerých vyznamenaní za národné zásluhy, napríklad ruský Rad sv. Anny II. stupňa.

.
Referencie

HNILCA, J.: Literárne a gramatické dielo J.K. Viktorina, 2009: "Správa ostrihomského dekana Feichtingera kardinálovi Šimorovi z 25. júla 1874 informuje o nešťastnej smrti vyšehradského farára Viktorina, ktorá sa prihodila 20. júla 1874 v nemocnici Milosrdných bratov v Budíne" (str. 44)
SCHWARZ, Jozef. Jozef Karol Viktorin [online]. 2022-03-10, [cit. 2022-04-20]. Dostupné online.

Foto,  text: Ivan Knotek, Záhorie 2006, https://sk.wikipedia.org

.

Senica

.