Komentáre vypnuté na CINTULA Víťazoslav

CINTULA Víťazoslav

Víťazoslav Cintula bol významný slovenský historik, kartograf, encyklopedista a stredoškolský profesor, ktorý sa výrazne zapísal do kultúrnych a vedeckých dejín Slovenska. Jeho život sa viaže k Záhoriu, českým univerzitám a k tvorbe Ottovho slovníka náučného.

.

*  4.3.1848 (Borský Mikuláš)     + 22.3.1911 (Praha)

.

Historik, kartograf, stredoškolský profesor. Podporoval slovenských študentov na českých školách. V publicistickej činnosti venoval pozornosť národnostnej otázke aosobitne postaveniu Slovákov v Uhorsku. Je autorom drobných historických a etnografických príspevkov v novinách a časopisoch, národopisnej mapy Slovenska podľa sčítania ľudu z r. 1900 v Ottovom slovníku náučnom, mapy Francúzska, Rakúsko – Uhorska a balkánskych krajín v Ottovom zemepisnom atlase. Bol zakladajúcim a dlhodobým členom spoločnosti zeměvednej.

1848
Narodil sa 4. marca 1848 v Búrskom Sv. Mikuláši (Borskom Mikuláši) starej zemianskej rodine.
Ľudovú školu vychodil v rodnej obci.

1860- 1866
Študoval teológiu a prvých šesť tried absolvoval na Arcibiskupskom vyššom gymnáziu – Gymnasium Maius Archiepiscopale v Trnave.

1866-1868
Posledné dva ročníky študoval na Arcibiskupskom gymnáziu v Ostrihome, kde r. 1868 maturoval s vyznamenaním.

1868
Pre jeho vyhranené národné presvedčenie mu nedovolili pokračovať v štúdiách na žiadnej z uhorských škôl a preto zanechal teológiu.
Začal študovať v Prahe na filozofickej fakulte Karlovej univerzity odbor dejepis, zemepis, nemčina, francúzština a čeština. 

1869
V roku 1869 vykonával popri štúdiu popoludní vojenskú službu. 

1874
V štúdiu pokračoval na univerzite vo Viedni, kde v r. 1874 získal doktorát filozofie – PhDr. s aprobáciou vyučovať dejepis a zemepis na vyšších gymnáziách s vyučovacím jazykom nemeckým.


1874- 1875
Pôsobil ako suplujúci profesor na vyššiu reálku v Pardubiciach. 

1876
Od r. 1876 pokračoval na podobných školách v Prahe a Litomyšli.
Rozšíril si aprobáciu vyučovať aj v češtine.

1877
Od r. 1877 pôsobil desať rokov na strednej škole v Přerove, kde študovali viacerí Slováci, ktorým všestranne pomáhal.
Oženil sa s Vítězoslavou rod. Brdlíkovou (1853 – 1930), s ktorou  mali 7 detí. 

1878
Ako dôstojník rakúskej armády sa musel v r. 1878 zúčastniť okupácie Bosny a Hercegoviny. Vtedy mu lekári zistili žalúdočný vred, na čo trpel celý ďalší život. 

1888
V r. 1888 bol preložený na štátne gymnázium v Nemeckom Brode (neskôr Havlíčkovom), kde sa stal riadnym profesorom. 

1905
Posledné jeho profesorské miesto bolo od roku 1905 na štátnej reálke v Prahe na Vinohradoch, kde pôsobil do roku 1906 a v tomto roku odišiel do dôchodku. 

1911
Zomrel v Prahe, dňa 22. marca vo veku 63 rokov. Pochovaný  je na vinohradskom cintoríne.

.

PÔSOBNOSŤ V ČESKEJ ZEMĚVEDNEJ SPOLEČNOSTI“.

 1894
V r. 1894 vznikla „Česká zeměvedná společnost“ a V. Cintula sa stal jedným z najaktívnejších členov.


1895
V r.1895 sa stal náhradníkom výboru a členom redakčnej komisie pre vydávanie Ottovho zemepisného atlasu.


1904-1907
V r. 1904 – 1907 bol knihovníkom spoločnosti.


1905
V r.1905 sa stáva členom výboru spoločnosti.

1906
Po smrti zemského školského inšpektora F. Rosického sa stáva podpredsedom Českej společnosti zeměvednej. 

.


KARTOGRAFICKÁ ČINNOSŤ

Pre Ottov náučný slovník vypracoval

• „Národopisnú mapu Uherského Slovenska podle soupisu lidu z r. 1900“.

Mapa nevystihovala skutočný národnostný stav obyvateľstva v Uhorsku v roku 1900, lebo maďarské úrady zapísali za Maďara každého, kto iba trocha vedel rozprávať maďarsky. To však nie je vina Cintulu, ktorý pracoval s úradnými podkladmi.


Pre Ottov zemepisný atlas vypracoval

  • mapu Francúzska,
  • názvoslovie v oblasti Karpát a Krasu – Halič, Bukovina, Chorvátsko, Slavónsko a Bosna s Hercegovinou –  na mape Rakúsko-Uhorska
  • mapu karpatských krajín, ktorá vyšla po jeho smrti.
     

.

PUBLICISTICKÁ ČINNOSŤ


V „Sborníku České zeměvedné společnosti“ uverejnil:

• „Příspěvek k národnostním poměrům v Uhrách“ (1899),
• „Lidnatost měst uherských v roce 1777“ (1899),
• „Národnostní poměry lidu slovenského v Uhrách podle sčítaní z r. 1900“            (1900)
• „O výsledcích sčítaní lidu v zemích koruny uherské z r. 1900“ (1900).

V oblasti geografie vypracoval štúdiu:

• „O postupu nižiny uherské medzi Dunajem a Tisou k západu“ a ďalšie príspevky.

O iných slovanských národoch v Uhorsku uverejnil štúdiu:

• „Jihoslované v zemích koruny uherské podle soupisu z r. 1900“ (1900),
• článok „Národnostní poměry lidu Slovinského v Uhrách podle sčítaní lidu z r. 1900“ (1903),
• „Národnostní poměry v Rjece podle soupisu z konce roku 1880, 1890, 1900“ (1903),
• „Slovinské názvy obcí prekmurských v Uhrách“ (1906),
• „O národnostních poměrech v Haliči podle soupisu lidu z r. 1900“ (1909).  

Písal rozličné politické články, ktoré uverejňoval v českých časopisoch a denníkoch pod pseudonymom. Svoje články musel písať v češtine, lebo v slovenčine by mu ich neuverejnili.

.

📘 Život a pôsobenie

🧭 Základné údaje

  • Narodenie: 4. marec 1848, Borský Mikuláš
  • Úmrtie: 22. marec 1911, Praha
  • Povolanie: historik, kartograf, encyklopedista, pedagóg
  • Pôsobenie: Slovensko a české krajiny (Pardubice, Litomyšl, Přerov, Havlíčkův Brod, Praha)

🧬 Pôvod a štúdiá

  • Pochádzal zo zemianskej rodiny v Borskom Mikuláši.
  • Študoval na gymnáziu v Trnave (1860–1866) a v Ostrihome (1866–1868), kde krátko navštevoval teológiu.
  • Neskôr študoval dejepis, zemepis, jazyky a filozofiu na univerzitách vo Viedni a Prahe, kde v roku 1874 získal doktorát filozofie.

.

🗺️ Práca a význam

📚 Kartografia a encyklopedistika

  • Bol spolutvorcom Ottovho slovníka náučného a Ottovho zemepisného atlasu, čo ho radí medzi najvýznamnejších slovenských geografov 19. storočia.

👨‍🏫 Pedagogická činnosť

Pôsobil ako stredoškolský profesor v mestách:

  • Pardubice
  • Litomyšl
  • Přerov
  • Havlíčkův Brod
  • Praha (1895–1905)

Podporoval slovenských študentov na českých školách, medzi nimi aj Vavra Šrobára.

🗣️ Národné povedomie

  • Bol národným buditeľom a publicistom.
  • Venoval sa otázkam postavenia Slovákov v Uhorsku.
  • Pre svoje presvedčenie bol počas štúdií v Ostrihome prenasledovaný, čo prispelo k jeho presunu do Prahy.

.

🪦 Posledné roky a odkaz

  • Zomrel v Prahe, pochovaný je na Vinohradskom cintoríne.
  • Je považovaný za jednu z najvýznamnejších osobností Záhoria v oblasti histórie a geografie.

.

Zdroj: www.borskymikulas..nsp.sk

.

Borský Mikuláš

.