František Draškovič bol významný slovenský sochár, monumentalista a pedagóg, narodený v Másti (dnes časť Stupavy) 5. apríla 1911 a zomrel 3. júna 1979 v Bratislave. Patril ku Generácii 1909 a jeho diela sú dodnes súčasťou verejného priestoru aj galérií.

.

* 05.04.1911 (Stupava – Mást)               + 03.06.1979 (Bratislava)

.

Sochár František Draškovič pochádza z Mástu, dnes už súčasti Stupavy, kde sa narodil 5. apríla 1911 a prežil detstvo a mladosť.  Zomrel 3. júna 1979 v Bratislave. Na svojej ceste za umením študoval najprv na Štátnej priemyselnej  kamenosochárskej škole v Hořiciach na Podkrkonoší v rokoch  1928 – 1931  a potom na AVU v Prahe v rokoch 1931-1937   u známeho profesora Bohumila Kafku. Svoje umelecké štúdiá František Draškovič zavŕšil ročným štipendijným pobytom na rímskej Accademia di Belle Arti u profesora A. Zanelliho v rokoch 1937-1938.

Po skončení štúdií cez druhú svetovú vojnu František Draškovič žil a pedagogicky pôsobil v Novom Meste nad Váhom, kde vznikli jeho vrcholné sochárske diela s nevšedným zmyslom pre utrpenie nevidiaceho (Slepý chlapec, bronz, 1943) s psychologickým ponorom (Kurič, bronz, 1943-1944), malebnou modeláciou portrétu (Ľudmila Podjavorinská, bronz, 1944), končiac vrcholným dielom diagonálne do šírky situovaného dynamického súsošia (Vzkriesenie, bronz, 1944, všetko zo zbierok Záhorskej galérie) ako sugestívneho generačného symbolu vyjadrenia presvedčenia sochára o znovuzrodení života a obnovu všetkého zdevastovaného po skončení mnohoročného vojnového utrpenia. 

Po vojne sa sochár trvale usadil v hlavnom meste na Dunaji a rozvinul tu širokú tvorivú aktivitu s  realizáciou viacerých monumentálnych diel v architektúre, napríklad sochy aktov na fasáde Divadla P. O. Hviezdoslava, alebo plastické reliéfy na novej radnici, pričom je autorom aj  viacerých plastík, najmä aktov (Jar, 1965, Chlapec a dievča, 1958)  alebo aj fontány (1972) v meste.

.

🧑‍🎨 Život a pôsobenie

• Narodenie: 5. 4. 1911, Mást (Stupava)
• Úmrtie: 3. 6. 1979, Bratislava
• Profesia: sochár, monumentalista, pedagóg
• Generácia: tzv. Generácia 1909 – skupina umelcov, ktorí vstúpili do výtvarného diania v 30. rokoch a formovali druhú vlnu slovenskej moderny.

Štúdiá

• 1928–1931: Štátna priemyselná kamenosochárska škola v Hořiciach (Česko)
• 1933–1937: Akadémia umení v Prahe
• Štipendijný pobyt v Ríme

.

🗿 Tvorba a umelecký profil

• Venoval sa monumentálnej plastike, často s figurálnymi motívmi.
• Bol jedným z mála slovenských sochárov, ktorí sa systematicky venovali aktu – zobrazeniu nahej ľudskej postavy.
• Jeho diela sú zastúpené v Galérii mesta Bratislavy, Záhorskej galérii v Senici a vo verejnom priestore.

Významné fakty

• Jeho práca bola súčasťou súťaže v sochárstve na Letných olympijských hrách 1936 v Berlíne.
• Po druhej svetovej vojne sa natrvalo usadil v Bratislave, kde sa aktívne zapojil do výtvarného života.

.

📍 Kde možno vidieť jeho diela

Niektoré z jeho známych realizácií zahŕňajú:

• Sochy na fasáde Divadla Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave
• Bronzová plastika na Záhradníckej ulici v Bratislave (uvádzaná v kontexte výstav)
• Diela v zbierkach SNG, GMB a regionálnych galérií.

.

Zdroj: www.senica.sk, https://www.webumenia.sk

.

Stupava

.