Jozef Ščasný bol významný slovenský kňaz, národný pracovník a mecén, ktorý zohral dôležitú úlohu v bernolákovsko‑štúrovskom období. Bol aktívnym podporovateľom slovenského národného hnutia, členom Tatrína, Matice slovenskej a významným mecenášom kultúry.

.

*10.04.1813 (Borský sv. Peter)             +01.12.1889 (Bratislava)

.

V slovenských národných dejinách známy ako čelný predstaviteľ najmladšej generácie bernolákovského hnutia, významný kultúrny pracovník a horlivý podporovateľ všetkých akcií vtedajšieho slovenského národného pohybu.

Po absolvovaní strednej školy v Ostrihome a Nitre, katolíckej teológie na peštianskej univerzite kaplánoval v Drietome, Uhrovci, v Nitre, ako farár pôsobil v Dražovciach pri Nitre, v Močenku /terajších Sládečkovciach/, ale znechutený bojmi s maďarónskymi šovinistami sa predčasne s podlomeným zdravím vzdal fary. Kratší čas sa zdržiaval na rodných Búroch, potom žil na penzii v Bratislave až do úmrtia 1. decembra 1889.
Pre Jozefa Ščasného mal veľký význam jeho uhrovský pobyt. Tu sa spriatelil s Ľudovítom Štúrom a jeho starším bratom Karolom. Prostredníctvom nich sa zapojil do mladoslovenského hnutia /mal aj slovanské prímeno Borislav/ a pracoval v tajnej spoločnosti Vzájomnosť, ktorú založil Skaličan Alexander Boleslavín Vrchovský. Takto sa stal významným reprezentantom katolíckeho duchovenstva v národnozjednocovacích snahách. Jeho meno nájdeme v podpisovej akcii za povolenie Štúrových novín, zo strany mladých bernolákovcov patril medi prvých podporovateľov spolku Tatrín – predobrazu budúcej Matice slovenskej, bol členom jeho výboru i pravopisnej komisie, horlivo propagoval spolky miernosti /napísal o nich články do Slovenských národných novín i Orla tatránskeho/.

K významnému postaveniu a autorite medzi slovenskými národovcami mu vo veľkej miere okrem vlastných zásluh prispelo aj dlhoročné piateľstvo s Jánom Hollým, ktorý ešte počas svojho života sa stal pre národne cítiacu inteligenciu symbolom slovenskosti a všeobecne uznávaná autorita Hollého sa prenášala aj na jeho blízkych spolupracovníkov, medzi ktorými mal Ščasný ako spolurodák Hollého čestné miesto.

Hoci Jozef Ščasný literárnu činnosť nerozvíjal /publikoval iba články a príležitostnú kázeň/, pravdepodobne mu talent nechýbal, pretože Ján Hollý v závere svojej ódy Na Jozefa Ščasného, v ktorej pozýva svojho „brata“ do jarnej nádhery Mlíča, poznamenáva:

Tu slavská ťeba aj rozpálí Umka a prudším
Ke spevu začne duchem.

Ako obdivovateľ svojho vzácneho priateľa Ščasný inicioval po skončení revolúcie 1848 – 1849, počas ktorej Hollý na Dobrej Vode zomrel, v slovenskej verejnosti otázku postavenia pomníka a celonárodnej zbierky naň. Z jej výnosu, do ktorej sám výdatne prispel, sa skutočne dobrovodský pomník vybudoval a jeho odhalenie 11. mája 1854 bolo celoslovenskou slávnosťou.

Jozef Ščasný sa pričinil aj o označenie Hollého rodného domu pamätnou tabuľou, vydal vlastným nákladom na storočnicu jeho narodenia brožúru Ignáca Kaviaka /Slaničana/ o Hollého živote a diele. Keď v roku 1863 začala rozvíjať činnosť Matica slovenská, Ščasného meno opäť nachádzame ako člena jej výboru a podporovateľa jej vydavateľského úsilia.

Ani po rakúsko-maďarskom vyrovnaní roku 1867, keď maďarizačný nátlak vrcholí, Ščasný nerezignoval: dodával mladšej generácii nielen morálnu odvahu pre pokračujúci zápas na ochranu slovenských národných práv, ale opäť výdatne podporoval aj vydavateľskú aktivitu: podporoval Spolok sv. Vojtecha od jeho vzniku v roku 1870 /daroval mu aj väčšinu svojej bohatej knižnice/, rozličné kultúrne podujatia, ale najväčší obdiv ako mecén si získal venovaním 10 000 zlatých na slovenský preklad Biblie. Básne Hviezdoslava a Vajanského sú práve poctou za tento čin.

Žes Šťastný – čítam v duchu z Tvojej tváre:
šediny Tvoje svätý venčí kráž.
Môž´! Zhubci šliapli svetla na oltáre,
Ty odpúšťaš a nové zakladáš.
Veď berú nám i biedne šlabikáre,
a sprevracali i ten „Otčenáš,“
hej, hrôza! No Ty predbehols´ jich v stihu:
ňouž svetlo trvá, ľudu podals´knihu!

P. O. Hviezdoslav /Úryvok z básne MECENÁŠOVI JOZEFOVI ŠČASNÉMU/

Bolo by nedôstojné, ak by sme si aj my nepripomínali pamiatku Jozefa Ščasného ako neúnavného organizátora, štedrého mecéna slovenských kultúrnych aktivít.

.

🧑‍🏫 Kto bol Jozef Ščasný

• Slovenský rímskokatolícky kňaz, národný buditeľ a mecén.
• Patril k najmladšej generácii bernolákovcov, no zároveň bol mostom k štúrovcom.
• Výrazne podporoval slovenské národné, kultúrne a cirkevné aktivity.
• Mal aj slovanské prímeno Borislav.

.

📅 Život a pôsobenie

Detstvo a štúdiá

• Narodil sa v rodine notára v Borskom Sv. Petri.
• Študoval v Skalici, Ostrihome, Nitre a teológiu v Pešti.
• Za kňaza bol vysvätený 15. apríla 1836.

Kňazské pôsobiská

• Kaplán: Drietoma, Nitra, Chynorany, Uhrovec.
• Farár: Dražovce, neskôr Močenok (kde pôsobil najdlhšie).
• Po odchode z farnosti žil v Bratislave, kde aj zomrel.

.

🇸🇰 Prínos pre slovenské národné hnutie

• Spriatelil sa s Ľudovítom a Karolom Štúrom, čo zásadne ovplyvnilo jeho smerovanie.
• Bol členom tajnej spoločnosti Vzájomnosť.
• Patril medzi prvých podporovateľov Tatrína, bol členom jeho výboru a pravopisnej komisie.
• Podporoval spolky miernosti, písal do Slovenských národných novín a Orla tatranského.

📚 Mecén kultúry

• Venoval 10 000 zlatých na slovenský preklad Biblie (preklad F. V. Sasinka).
• Podporoval vydávanie slovenských kníh a činnosť Matice slovenskej a Spolku sv. Vojtecha.
• Inicioval celonárodnú zbierku na pomník Jána Hollého (odhalený 1854).

.

⚰️ Smrť a pamiatka

• Zomrel 1. decembra 1889 v Bratislave.
• Pochovaný je na Ondrejskom cintoríne.

.

Eva Fordinálová

Zdroj: www.borskýmikuláš.sk

.

Borský Mikuláš

.