Zuzka Zguriška, vlastným menom Ľudmila Dvořáková, rod. Šimonovičová bola slovenská prozaička, dramatička a prekladateľka.

.

*13.04.1900 (Myjava)               + 24.09.1984 (Praha)

.

Vlastným menom Ľudmila Dvořáková, rod. Šimonovičová. Narodila sa na Myjave. Pôvodne učiteľka na Myjave (1920-1924), stala sa uznávanou a známou spisovateľkou.

Námety čerpala zo života myjavských kopaníc a mestečka. Dôverne poznala tunajší život, nárečie, zvyky, významné historické udalosti a z nich vytvorila živý umelecký obraz myjavského kraja. Humorom a obraznou írečitou rečou obdarovala svieže postavy a postavičky. Dielo: „Obrázky z kopaníc“ (1925), „Dvanásť do tucta“ (1932), „Ženích s mašinou“ (1935), „Bičianka z Doliny“ (1938), „Svadba“ (1943), „Hostina“ (1947), „Metropola pod slamou“ (1949), „Mestečko na predaj“ (1953), „Zbojnícke chodníčky“ (1959), „Strminou liet“ (1972).

.


.

Životopis

Vyrastala v rodine myjavského evanjelického učiteľa Michala Šimonoviča, rodné meno dostala po matke Ľudmile, rodenej Valáškovej. Jej predkovia patrili k známym myjavským rodinám s obchodníckou a mydlárskou tradíciou. Ján Valášek, pradedo Zuzky Zgurišky, zorganizoval počas Slovenského povstania v rokoch 1848 – 1849 „bandérium“ 40 dobrovoľníkov, ktorí bojovali v radoch hurbanistov, za čo neskôr strávil 10 mesiacov vo väzení.

Vzdelanie získavala v Myjave, Modre, jeden ročník absolvovala v Himmelkrone (Bavorsko), neskôr študovala na učiteľskom ústave v maďarskom Hódmezővásárhelyi, odtiaľ prestúpila na učiteľský ústav v srbskej Subotici, napokon maturovala v roku 1920 v Ústave ku vzdělání učitelek v Brne.

V rokoch 1920 – 1924 pracovala ako učiteľka v Myjave, vydala sa za Jaroslava Dvořáka a presťahovala do Bratislavy, kde žila až do roku 1945. Počas druhej svetovej vojny vyštudovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor filozofia a dejiny umenia a získala titul PhDr.

V roku 1945 sa presťahovala s manželom a dvomi deťmi do Prahy, kde jej manžel nastúpil na miesto štátneho úradníka. V rokoch 1949 – 1951 pracovala na Barrandove ako filmová scenáristka, potom sa venovala literárnej činnosti. V roku 1960 jej bol udelený titul zaslúžilá umelkyňa.
.

Tvorba

Svoje prvé dielo uverejnila v roku 1922 v Slovenskom denníku a postupne začala prispievať i do ďalších časopisov a denníkov (Robotnícke noviny, Živena, Elán, Slovenské pohľady a i.). Spolupracovala tiež s Československým rozhlasom, ktorý pravidelne uverejňoval jej diela, venovala sa i divadlu, no zo zdravotných dôvodov odmietla stály angažmán, hoci mala ako herečka veľký úspech (vystupovala i v Slovenskom národnom divadle). Vo svojich literárnych dielach sa snažila predstaviť rázovitý svet myjavských kopaníc, ktorý podávala z tej humornejšej stránky. V krátkych literárnych útvaroch zachytila veľa charakteristických stránok života v svojom rodnom kraji, vykreslila mnoho zaujímavých postáv a použila tiež veľa humorných príhod. Pri písaní vychádzala z vlastných poznatkov a zážitkov.
.

Dielo

.
Próza pre dospelých

1929 – Obrázky z kopaníc, zbierka poviedok
1932 – Dvanásť do tucta, zbierka poviedok
1932 – Pangart
1935 – Ženich s mašinou, zbierka poviedok
1931 – Španielske pohľadnice, cestopisné črty
1938 – Bičianka z doliny, román
1943 – Svadba, humoreska
1947 – Hostina, humoreska
1949 – Metropola pod slamou, román (1. diel trilógie)
1953 – Mestečko na predaj, román (2. diel trilógie)
1957 – Podobizne, humoreska
1959 – Zbojnícke chodníčky, román (3. diel trilógie)
1967 – Manželstvo na úver, román
1972 – Strminou liet, pamäti

Próza pre deti a mládež

1922 – Pri muzike, rozprávka
1962 – Husitská nevesta, historický román (1. diel dilógie)
1982 – Kráľova zajatkyňa, historický román (2. diel dilógie)

Divadelné hry

1967 – Mor na farme, veselohra

Preklady

1955 – Jaroslav Hašek: Osudy dobrého vojaka Švejka

Autor foto, text: Dugáček Michal, Gálik Ján – Myjava,  Obzor 1985, https://sk.wikipedia.org

.

.