Daniel Rapant (1897–1988) bol jeden z najvýznamnejších slovenských historikov 20. storočia, zakladateľ modernej slovenskej historiografie a kľúčová osobnosť výskumu slovenských dejín 18. a 19. storočia. Jeho meno sa spája najmä s monumentálnym dielom Slovenské povstanie 1848–49 a s presadením prísnej vedeckej metodológie do slovenského historického bádania.

 

* 17.04.1897 (Holíč)                  + 17.04.1988 (Martin)

 

Na priečelí evanj. fary v Holíči bola 18. 04. 1997 pri storočnici narodenia akademika PhDr. Daniela Rapanta odhalená pamätná tabuľa zvestujúca, že tu na prízemí tejto budovy bola v rokoch 1846-1904 evanjelická ľudová škola, ktorá svojimi základmi prispela k všeobecnému rastu tohto zakladateľa modernej historickej vedy.

K jeho správnej duchovnej orientácii prispel Ján Jaromír Boor a Pavel Groebl. Daniel Rapant sa narodil v Holíči na rozhraní niekdajšieho „Suchého rádku“ a Betlehema  17.04. 1897. V rokoch 1915 – 1918 bol dobrovoľníkom na frontoch svetovej vojny. Po návrate chcel študovať techniku v Prahe, no napokon sa rozhodol pre históriu a slavistiku na FiF UK v Prahe. V rokoch 1922 – 1923 študoval na Sorbone v Paríži. Po štúdiu nastúpil ako župný archivár v Bratislave. V marci 1928 sa habilitoval na FiF UK v Bratislave za mimoriadneho profesora česko-slovenských dejín, od 1. apríla 1939 sa stal riadnym profesorom. Po druhej svetovej vojne bol rektorom UK a dekanom FiF UK, tiež predsedom Historického odboru MS. V roku 1946 sa stal predsedom Slovenskej historickej spoločnosti Od roku 1950 nesmel na univerzite pre svoj negatívny postoj k marxizmu prednášať, musel odísť z fakulty. Pracoval v Univerzitnej knižnici až do odchodu do dôchodku v roku 1958.

Jeho hlavné dielo: „SLOVENSKÉ POVSTANIE“ 1848-1849 predstavuje 13 hrobných zväzkov o vyše 7000 stranách. Vo svojej vedeckej práci sa opieral o kompletnú heuristiku pri vyhľadávaní a zisťovaní historickej pravdy.

Zomrel  17.04. 1988 v Bratislave a pochovaný je spolu s manželkou vynikajúcou herečkou Hanou Meličkovou na národnom cintoríne v Martine. Spoločný hrob jeho rodičov: Pavla Rapanta a Kristíny rod. Biskupovej je na holíčskom ev. cintoríne, č. hrobu 1872.

Daniel Rapant bol historikom, ktorého meno zavážilo i na medzinárodnom fóre. Patril medzi najlepších znalcov maďarsko-slovenskej problematiky. Vo svojom historickom diele načrel do nejedného problému slovenských národných dejín. Z nich mnohé rozriešil, mnohé nastolil a k mnohým prispel zásadnými poznatkami pre ich riešenie.

Dielo Daniela Rapanta možno zhruba rozdeliť do troch skupín. Sú to 1. historicko-filozofické a metodologické práce, 2. historicko-monografické práce venované obdobiu od polovice 18. storočia do druhej polovice 19. storočia, 3. kritiky historických prác a menšie štúdie z najstarších dejín Slovákov, úvahy, životopisy a nekrológy.

Hlavným dielom Rapantovej celej vedecko-výskumnej činnosti je 13 zväzkové dielo Slovenské povstanie roku 1848 – 1849. (Dejiny a dokumenty), ktoré vychádzalo v rokoch 1937 – 1963 a v roku 1972. Pri celkovom hodnotení života a diela Daniela Rapanta treba spomenúť i jeho vzťah k divadlu. Už v dvadsiatych rokoch patril medzi prvých členov Družstva Slovenského národného divadla. Bol prvým slovenským divadelným kritikom, glosátorom divadelného diania a života na Slovensku vôbec.

.

Prvý slovenský moderný historik opierajúci sa o komplexnú heuristiku. Ťažisko jeho vedeckej práce spočíva v spracovávaní národnostnej problematiky od prvej polovice 18. storočia do memorandového roku 1861. Rozhodujúcim spôsobom však zasiahol aj do problematiky najstarších dejín Slovenska. Ako prvý vedecky vyvrátil názor o neosídlení prevažnej časti územia Slovenska pred 13. storočím. V polemike s tézami prof. V. Chaloupeckého a prof. A. Pražáka zastával názor o samostatnosti slovenských dejín pred rokom 1918. Za spoločné československé dejiny môžeme, podľa neho pokladať iba dejiny českého a slovenského národa po roku 1918. Bol prvým profesorom slovenských dejín na univerzite. Po oslobodení bol roku 1945 poverený SNR zastávať funkciu rektora SU a dekana FIF SU. Pri politických previerkach po februári 1948 mal z ideologických dôvodov zakázané vykonávať pedagogickú činnosť. Až do penzionovania síce ostal zamestnancom fakulty, ale od roku 1956 pracoval na polovičný úväzok v Univerzitnej knižnici.

.

Členstvo vo vedeckých spoločnostiach a odborných komisiách:

Predseda Slovenskej historickej spoločnosti, predseda Skúšobnej komisie pre učiteľstvo na stredných školách, predseda Historického odboru Matice slovenskej, predseda medzinárodnej komisie pre menšinové otázky (za prvej a druhej ČSR),člen Učenej spoločnosti Šafárikovej (od 1939 Slovenskej učenej spoločnosti), člen Zboru pre výskum Slovenska a Podkarpatskej Rusi pri Slovenskom ústave, člen Československej národopisnej spoločnosti, člen Spolku pre štúdium národnostnej otázky, člen stavebnej komisie SU, redaktor Historického zborníka Matice slovenskej.

 

Vzdelanie

1968 akademik SAV
1923 PhDr. na FIF UK v Prahe
1918 – 1922 FIF UK v Prahe
1921 Státní archivní škola v Prahe
1917 gymnázium v Skalici

.

Priebeh zamestnaní:

1964 člen korešpondent SAV
1958 odchod do dôchodku
1956 – 1958 pracovník Univerzitnej knižnice v Bratislave na polovičný úväzok
1949 – 1958 zákaz prednášať z politických dôvodov
1945/1946, 1946/47 dekan FIF SU
1945 rektor SU
1940 – 1949 riaditeľ Oddelenia slovenských dejín pri Historickom seminári FIF SU
1939 – 1948 riaditeľ Historického proseminára FIF SU
1938 – 1940 riaditeľ Historického seminára FIF SU
1939 – 1958 riadny profesor slovenských dejín FIF SU
1933 – 1939 mimoriadny profesor československých dejín FIF SU
1928 – 1933 súkromný docent československých dejín FIF SU
1928 – 1933 radca archívnej a knihovníckej služby a prednosta Krajinského archívu v Bratislave
1924 – 1928 hlavný župný archivár v Bratislave
1918 – 1919 slovenský prekladateľ a korektor Revolučného Národného zhromaždenia
1915 – 1918 vojak rakúsko-uhorskej armády na talianskom fronte
1922 – 1923 Archívna škola na Sorbone v Paríži

.

.

Vyznamenania:

1987 Zlatá medaila SAV
1969 Rad práce
1968 Národná cena SSR

Dušan Rapant bol manželom slovenskej herečky Hany Meličkovej, s ktorou mali dve dcéry – lekárku Helenu a prekladateľku Danielu.

.

Tvorba

1977 Drobné štúdie k slovenskému stredoveku (I. Provincia Wag, II. Dux Ruizorum, III. Filii jobagionum (Deti bojarské). In Slovenská archivistika, 9, 1974, č.1, s. 47-79, IV. Rutheni exercituantes (Bojoví Rusíni). In: SA, 10, 1975, č.2, s.108-126, V. Milites, cives, civiles. VI. Liberi denarii. In: SA, 11, 1976, č. 1. 89-126, VII. Gens nostra. In: SA, 12, 1977, č. 2, s. 57-66.
1953 Sedliacke povstanie na východnom Slovensku roku 1831. I/1-3.
1950 Tatrín . Osudy a zápasy
1947Vývin slovenského národného povedomia
1947 Ilegálna maďarizácia 1790-1840
1945 Štúr a štúrovci ve službách národa a pokroku
1944 Viedenské memorandum slovenské z roku 1861
1944 Slovenský prestolný prosbopis z roku 1842 I.-II.
1942 Doba štúrovská
1941 Pribinov nitriansky kostolík
1937 – 1972 Slovenské povstanie v roku 1848-1849, I/1-2-V/1-2 (1937, 1947, 1948, 1950, 1954, 1956, 1958, 1961, 1963, 1967. 1972)
1934 Starý Liptov
1931 Maďarónstvo Bernolákovom
1931 Prvé zákony maďarizačné
1930 Československé dejiny. Problémy a metódy
1927 Vývoj rečovej otázky v Uhorsku v rokoch 1740-1790
K počiatkom maďarizácie
1927 I. diel. Vývoj rečovej otázky v Uhorsku 1740-1790.
1933 II. diel . Prvé zákony maďarizačné 1790-1792.
1925 Národ a československá otázka
1924 Národ a dejiny

.

🎓 Kariéra a pôsobenie

• Profesor československých dejín na Univerzite Komenského (od 1933).
• Rektor Slovenskej univerzity (dnes UK) v roku 1945.
• Predseda Historického odboru Matice slovenskej (1945–1948).
• Akademik Slovenskej akadémie vied (od 1968).
• Pôsobil aj ako župný archivár a neskôr prednosta Krajinského archívu v Bratislave.

.

📚 Najvýznamnejšie dielo

Slovenské povstanie v roku 1848–49

Jeho životné dielo, vydávané v rokoch 1937–1972, patrí k najrozsiahlejším a najfundovanejším historickým prácam o revolučnom období na Slovensku.

.

🧠 Prínos pre slovenskú historiografiu

• Zaviedol pozitivistickú metodológiu – dôraz na pramene, kritickú analýzu a presnosť.
• Považuje sa za prvého moderného slovenského historika.
• Výrazne ovplyvnil generácie historikov (napr. Peter Ratkoš).

.

🏛️ Pamiatky a pripomienky

• V Holíči je mu venovaná pamätná tabuľa (odhalená pri 100. výročí narodenia)

.

Autor: Pavel Proksa – osobnosti Holíča, www.osobnosti.sk

.

Holíč