SEKÁČ Ján
Ján Sekáč bol významný slovenský barokový básnik a katolícky kňaz. Do dejín literatúry sa zapísal predovšetkým ako autor didakticko-reflexívnej poézie, v ktorej s humorom a iróniou kritizoval vtedajšie spoločenské mravy
.
* 15.05.1767 (Borský sv. Peter) – † 30.10.1818 (Šaštín)
.
Študoval katolícku teológiu v Bratislave a v roku 1791 bol vysvätený za kňaza. V roku 1792 pôsobil ako kaplán v Uníne, v roku 1796 v Gbeloch a v rokoch 1807 – 1818 pôsobil ako farár v Šaštíne.
Bol autorom rukopisného zborníka poloľudovej poézie Laskavé karhání smíšnopochabých svetských mravúv z r. 1800. „Rozličné príhody tu sa predstavují,
Nech sa jak v zrkadle lide v nich zhlidají….“
Zborník obsahuje zveršované príbehy a anekdoty o významných historických udalostiach, jednoduchých i vznešených ľuďoch, rehoľníkoch a kňazoch, žartovné historky, poviedky, novely zo života rôznych spoločenských vrstiev, renesančné lascívne poviedky, folklórne, poviedkové a novelistické príbehy a bájky z ezopovskej tradície. Rukopis zborníka sa nachádza v Országos Széchényi Könyvtár v Budapešti.
Ďalej napísal didakticko-reflexívny mravoučný zborník poloľudových básní Rapsódia o francúzkéj vojne a revolúcii.
.
Tu sú kľúčové fakty o jeho živote a tvorbe
- Pôsobenie: Väčšinu života strávil ako kaplán a neskôr farár v Šaštíne, kde aj zomrel [1, 2].
- Najznámejšie dielo: Zbierka Láskavé karhanie neporiadnych mravov (1800). Ide o mravoučné verše písané v kultivovanej západnej slovenčine (predbernolákovské obdobie) [1, 3, 4].
- Štýl: Vo svojich básňach pranieroval opilstvo, pýchu, módu či lakomstvo [2, 4]. Používal ľudový jazyk, porekadlá a príslovia, čím bola jeho tvorba blízka bežným ľuďom [1, 2].
- Význam: Patrí k predstaviteľom neskorého baroka, ktorého diela pripravovali pôdu pre osvietenské myšlienky a národné obrodenie
.
Zdroj: www.borskymikulas.nps.sk.
.
.