Trhy z dvora odkladáme na neurčito

Milí Seničania, priatelia, lokálni výrobcovia, pestovatelia, farmári a všetci, ktorí ste sa tešili na Trhy z dvora, ktoré boli naplánované na 11. júla, s ľútosťou oznamujem, že túto akciu sme nútení odložiť na neurčito.



Som z toho úprimne smutný. Možno som si naivne myslel, že sa nám podarí všetko pripraviť včas. Veril som, že keď ide o aktivitu, ktorá má prepájať miestnych ľudí, lokálnych výrobcov, občianske združenia, podnikateľov a verejnosť, Mesto Senica bude prirodzeným partnerom. Nie prekážkou. Nie úradom, ktorý najskôr hľadá tabuľky, cenníky a komplikácie, ale partnerom, ktorý sa spýta: „Ako vám vieme pomôcť?“

Prvé Trhy z dvora nám ukázali, že takáto aktivita má v Senici zmysel. Prišli stovky ľudí a úprimne — boli sme veľmi príjemne prekvapení návštevnosťou. Nakupovali ste, pýtali ste sa, rozprávali ste sa s predajcami a bolo vidieť, že vás to baví. Presne o tom to malo byť. O lokálnych ľuďoch, poctivých výrobkoch, osobnom kontakte a podpore toho, čo vzniká tu, u nás, v našom okolí.

Pôvodne sme mali už v novembri 2025 potvrdených viac ako 30 predajcov z okolia. Keď však prišiel čas definitívneho potvrdenia účasti, takmer všetci odmietli prísť. Situácia okolo malých predajcov, pestovateľov, farmárov a výrobcov je dnes jednoducho neúnosná. Neustále pravidlá, kontroly, výklady predpisov, obavy z pokút a šikanovanie za administratívne nezmysly spôsobujú, že ľudia, ktorí by mali prirodzene predávať svoje produkty na lokálnych trhoch, sa radšej stiahnu.

My sme vtedy dokonca vážne uvažovali, že Trhy z dvora úplne zrušíme.

A tu si treba povedať jednu vec otvorene: v iných krajinách sú takéto malé lokálne trhy prirodzenou a takmer nedotknuteľnou súčasťou života. Všetky krajiny v našom okolí majú svoje farmárske, remeselné a lokálne trhy. Ľudia ich podporujú, mestá ich podporujú, štát ich necháva dýchať. A keby sa tam objavil niekto, kto by chcel malého predajcu zbytočne šikanovať za drobnosti, komunita by sa okamžite ozvala.

Len u nás na Slovensku máme pocit, že aj za obyčajné lokálne trhy musíme bojovať.

Naozaj sme normálni?

Namiesto toho, aby štát a mestá vytvárali jednoduché a podporné prostredie pre malých predajcov, pestovateľov a podnikateľov, my sa musíme stále niečoho báť, niečo vysvetľovať, niečo dokazovať, niečo žiadať a s niekým bojovať.

Pre mnohých z nás podnikateľov je aj 500 eur niekedy suma, ktorá rozhoduje o tom, či sa vôbec do niečoho pustíme. Pre niekoho v štátnej správe alebo na úrade je to možno len položka v tabuľke. Pre nás je to reálny náklad. Peniaze, ktoré si musíme zarobiť. Nie dostať od štátu na výlatnej páske každý mesiac. Nie vyžiadať. Ale zarobiť.

A mám pocit, že ľudia vo verejnej a štátnej správe často stoja akoby v inom svete. Ako keby nechápali, že obyčajní podnikatelia, malí výrobcovia, živnostníci a organizátori sa musia na každé euro nadrieť. Že každé rozhodnutie, každý poplatok, každá zbytočná povinnosť a každé „najskôr to musíme naceniť podľa tabuľky“ má v reálnom živote konkrétny dopad.

Ľudia, ktorí pracujete vo verejnej správe, začnite si už uvedomovať, že tu máte byť pre nás. Ako podpora. Ako služba verejnosti. Nie ako ďalšia prekážka, s ktorou musíme neustále bojovať.

Dňa 24. júna prebehlo rokovanie medzi mnou, Petrom Bolebruchom, a primátorom mesta Senica, Martinom Džačovským. Na tomto stretnutí sme sa ústne rozprávali o postupe a o podpore zo strany mesta. Táto podpora mala spočívať najmä v tom, že nám mesto pomôže technicky — napríklad zapožičaním predlžovačiek — a že priestor pred DAV-om bude možné využiť za symbolických finančných podmienok.

Dnes som však telefonoval s pani riaditeľkou MsKS, ktorá mi oznámila, že najskôr je potrebné naceniť nájom podľa tabuliek a potom môžeme diskutovať o cene.

A práve tu je problém.

Trhy z dvora nie sú komerčná akcia v zmysle, ako si to zrejme niektorí predstavujú. Nie je to ziskový projekt. Nie je to podujatie, na ktorom má niekto zarobiť. Práve naopak. Je to aktivita, ktorá má podporiť lokálnych ľudí, domácich výrobcov, pestovateľov, farmárov, občianske iniciatívy a komunitný život v Senici.

Už pri minulých trhoch nám situáciu skomplikovali štátne pravidlá a mnohí farmári či pestovatelia sa preto nemohli alebo nechceli zúčastniť. Teraz sa k tomu pridáva aj prístup mesta, ktorý namiesto aktívnej podpory pôsobí skôr administratívne, staticky a odťažito.

A to je pre mňa po dlhých rokoch skúseností s nie vždy ústretovým prístupom voči miestnym podnikateľom a iniciatívam už veľmi ťažko prijateľné.

Mesto Senica a mestskí poslanci si schválili strategický rámec rozvoja mesta PHRSR 2026-2032. V bode 1.1 sa hovorí o podpore lokálnych aktivít a podnikateľov. Lenže ak má byť táto podpora iba na papieri, potom sa pýtam: „Načo si takéto dokumenty schvaľujeme?“

Pýtal som sa viacerých ľudí z mesta a niektorí tento dokument ani nepoznajú. A to je podľa mňa hanba. Lebo potom to vyzerá tak, že si schvaľujeme stratégie, vízie a rozvojové dokumenty, ale keď príde konkrétny človek s konkrétnou aktivitou, ktorá presne zapadá do toho, čo si mesto samo napísalo, narazíme na tabuľky, cenníky a formálne postupy.

Podpora nemá vyzerať tak, že človek, ktorý chce niečo pre mesto zorganizovať, musí obchádzať úrady, posielať ďalšie e-maily, vysvetľovať samozrejmé veci, riešiť tabuľkové ceny a čakať, či mu niekto požičia predlžovačku alebo nacení verejný priestor.

Podpora má vyzerať tak, že mesto príde za aktívnymi ľuďmi a povie:

„Vidíme, že robíte niečo dobré pre Senicu. Ako vám vieme pomôcť?“

Takto si predstavujem moderné mesto. Nie mesto, kde musia občania, podnikatelia, spolky a organizátori stále chodiť za úradom a prosiť o základnú súčinnosť. Ale mesto, ktoré si váži lokálnu iniciatívu a samo ju aktívne podporuje.

A presne toto očakávam od ľudí, ktorí sú platení z verejných peňazí. Očakávam aktivitu. Očakávam záujem. Očakávam, že keď niekto chce v meste niečo vytvoriť, nebude sa naňho pozerať ako na problém, ale ako na človeka, ktorého treba podporiť.

Preto dnes verejne vyzývam primátora mesta Senica, pána Martina Džačovského, a pani Ivanovú:

Ako konkrétne podporíte Trhy z dvora?

Nie všeobecne. Nie formálne. Nie podľa tabuliek.

Ale reálne.

Lebo ak má Senica hovoriť o podpore lokálnych aktivít, podnikateľov a komunitného života, potom sa to musí ukázať práve v takýchto situáciách.

Za seba hovorím otvorene: ďalší formálny e-mail teraz písať nebudem. Počkám si, či príde zo strany mesta konkrétna ponuka podpory. Presne tak, ako by to podľa mňa malo fungovať v meste, ktoré si váži ľudí ochotných niečo vytvárať.

S úctou, ale aj so sklamaním,

Peter Bolebruch
organizátor Trhov z dvora

Ak máš chuť vyjadri svoj názor a zdieľaj prosím ďalej medzi kamošmi.

Btw. Mesto vy máte tabuľky, VZNká a. zákony a my Seničania máme Seničana. Táto výzva nie je o mne, ale o tom ako sa postavíte ku podpore lokálnych výrobcov, ku Seničanom.

Či budete aktívny alebo statický. Čakám.

.

.