Ján Valent Horecký (1781–1849) bol františkánsky kazateľ, spisovateľ a magister novicov, rodák zo Skalice, ktorý pôsobil v Pruskom, Kremnici, Žiline a ďalších konventoch a zomrel na choleru v kremnickom kláštore.

.

* 8. 7. 1781 Skalica – + 9. 5. 1849 Kremnica)

.

Identita a význam

Ján Valent Horecký OFM (8. júl 1781 Skalica – 9. máj 1849 Kremnica) patrí medzi výrazné osobnosti františkánskej Salvatoriánskej provincie v 19. storočí. Bol známy ako kazateľ, organista, pedagóg a autor asketickej literatúry.

Narodil sa v šľachtickej rodine v Skalici, čo ho radí medzi ďalších významných skalických duchovných, ktorých pôsobenie presahovalo región Záhoria.

.

Rehoľná a pedagogická dráha

  • Vstup do rehole: 24. 9. 1801 v Pruskom; prijal meno Valent.
  • Štúdiá:
    • filozofia – Kremnica (1803–1805),
    • teológia – Hlohovec a Skalica (1805–1808).
  • Kňazská vysviacka: 1806, ešte počas štúdií.
  • Hudobná činnosť: pôsobil aj ako organista.
  • Konventy a funkcie:
    • kazateľ v Nižnej Šebastovej, Stropkove a Beckove,
    • magister novicov v Pruskom (1823–1824),
    • exhortátor na gymnáziu v Kremnici (1825–1840),
    • profesor na gymnáziu v Žiline (1841–1842).

Jeho pôsobenie v Kremnici bolo dlhodobé a významné – práve tam sa stal jednou z kľúčových osobností františkánskeho vzdelávania.

.

Dielo

Hoci sa zachovalo málo jeho slovenských kázní, zanechal štyri významné asketické spisy, určené najmä pre výchovu novicov:

  • Directorium magistri noviciorum (1823)
  • Brevis methodus rite instituendis examinis conscientiae
  • Speculum sancti Bonaventurae
  • Manus religiosorum

Tieto texty predstavujú praktické príručky rehoľného života, ktoré sa používali v rámci františkánskej formácie.

.

Smrť

Zomrel 9. mája 1849 v Kremnici počas epidémie cholery, ktorá zasiahla viaceré františkánske komunity. Jeho úmrtie pripomína aj literárny kalendár denníka SME.

.

Kontext pre genealogický a regionálny výskum

Horecký patrí do širšieho okruhu skalických duchovných a intelektuálov prelomu 18. a 19. storočia, medzi ktorých patrili aj bernolákovci a osvietenskí kňazi pôsobiaci v okolí Skalice, Hlohovca a Kremnice. Jeho životná dráha je typická pre františkánov tej doby: mobilita medzi konventmi, pedagogická činnosť, asketická literatúra a služba v gymnáziách.

.

.