Architekt, národný umelec. autor mohyly bol slovenský architekt, dizajnér a etnograf. Na jeho počesť sa od roku 1964 udeľuje Cena Dušana Jurkoviča. Jeho dielo sa považuje za kultúrne dedičstvo celého národa. 

 

* 23.08.1868 (Turá Lúka)                     + 21.12.1947 (Bratislava)

 

Narodil sa v Turej Lúke, okres Myjava. Študoval architektúru na Stavebnej priemyselnej škole vo Viedni. Po jej ukončení odišiel na Moravu do ateliéru architekta M. Urbánka vo Vsetíne. Cieľavedome nadväzoval na ľudovú architektúru, čím bola jeho tvorba príbuzná úsiliu obrodného hnutia v Európe (secesia). Súčasne bola blízka aj progresívnemu úsiliu anglických architektov na povznesenie bytovej kultúry. Rok po založení skanzemu ľudovej architektúry – múzea v prírode v Štokholme (1891) Dušan Jurkovič vystavoval na Umeleckej a národohospodárskej vystave vo Vsetíne (1892) Valašskú izbu. Vďaka Jurkovičovi na Národohospodárskej výstave v Prahe (1895) boli zastúpené aj ukážky slovenskej architektúry Oravská chalupa, Čičmiansky poschodový dom a Kopaničiarsky dom z moravsko-slovenského pomedzia. Výsledky dlhoročného skúmania slovenskej ľudovej architektúry publikoval v diele Práce lidu našeho (Viedeň 1905). Jurkovičove projekty vynikali vysokou odbornou a umeleckou  kvalitou. Bol všestranný, a jeho činosť veľmi rozsiahla. Preto uvediem iba niektoré z jeho projektov. S meno Dušana Jurkoviča je neodmysliteľné spojená architektúra mnohých stavieb v Luhačovciach. Menovite janúv dúm (1902), Chaloupka (1902), Kúpeľný dom (1902-04), Polemková kaviareň (1903), Slovenský dom (1906), Kolonáda (1914).

Jeho prvá väčšia stavba na Slovensku bol Spolkový dom v Skalici (1904-1905). Na výzdobe sa podieľali M. Aleš a J. Úprka. Táto stavba patrí i dnes medzi klenoty mesta Skalica a Záhoria. Jeho umelecký talent sa osobitne prejavoval v návrhoch pamätníkov a pomníkov. Medzi ne patria početné návrhy (okolo šesťdesiat) na vojenské cintoríny v hornatej  karpatskej časti západnej Haliče. Tieto navrhoval a realizoval v rokoch 1916-1918 ako architekt Krakovského oddelenia vojenských hrobov a cintorínov Veliteľstva Rakúsko-Uhorskej armády. Po skončení I. svetovej vojny sa vrátil na Slovensko a bol vymenovaný za Vládneho komisára pre zachovanie umeleckých pamiatok na Slovensku. Podľa jeho návrhov bol projektovaná a zrealizovaná výstavba mohyly generála Milana Rastislava Štefánika na Bradle (1923-1928). V medzivojnovom období sa podielal na realizácii mnohých stavieb v Bratislave. Vypracoval návrhy na rekonštrukciu zámku vo Zvolene i bratislavského hradu. Podielal sa na architektonickom riešení staničných budov lanovky Tatranská Lomnica – Lomnický štít. Podľa jeho návrhov bola realizovaná výstavba cintorína a pamätníka obetiam fašizmu pri Kremničke neďaleko Banskej Bystrice. Po oslobodení v roku 1945 bol medzi prvými, ktorým bol udelený titul národný umelec. Zomrel vo veku 79 rokov v Bratislave.

.

Dušan Samuel Jurkovič bol jedným z najvýznamnejších slovenských architektov, priekopníkom moderného staviteľstva a nositeľom titulu národný umelec (1946). Jeho tvorba spája secesiu, ľudové tradície a moderné architektonické myslenie, čo z neho robí jedinečnú osobnosť stredoeurópskej architektúry.

.

.

Kto bol Dušan Samuel Jurkovič

• Narodený: 23. august 1868, Turá Lúka (dnes Myjava)
• Zomrel: 21. december 1947, Bratislava
• Povolanie: architekt, dizajnér, etnograf
• Titul: národný umelec (udelený v roku 1946)
• Vzdelanie: Štátna priemyselná škola vo Viedni (staviteľstvo)
• Rodinné zázemie: pochádzal z výrazne národoveckej rodiny – jeho starý otec Samuel Jurkovič založil prvý európsky gazdovský spolok v Sobotišti, otec Juraj bol spoluzakladateľ Matice slovenskej.

.

Architektonický štýl a význam

Jurkovič je považovaný za zakladateľa modernej slovenskej architektúry. Jeho tvorba sa vyznačuje:

• prepojením secesie a ľudovej architektúry,
• dôrazom na detail, ornament a remeselnú kvalitu,
• neskôr aj prvkami ranej moderny a funkcionalizmu.

Bol tiež priekopníkom prefabrikácie – už v roku 1921 navrhoval montované domy z veľkoplošných dielcov.

.

Najvýznamnejšie diela

1. Luhačovické kúpele (1901–1903)

Komplex kúpeľných stavieb v osobitom národnom štýle – dodnes považovaný za klenot česko-slovenskej secesie.

2. Mohyla M. R. Štefánika na Bradle (1923–1928)

Jeho najikonickejšie dielo – monumentálny pamätník generála Štefánika nad Brezovou pod Bradlom.

3. Spolkový dom v Skalici (1904–1905)

Prvá veľká realizácia na Slovensku, dodnes patrí medzi architektonické dominanty Skalice.

4. Pustevny a Radhošť (ČR)

Drevené stavby v štýle valašskej ľudovej architektúry – napr. Maměnka, Libušín.

5. Jurkovičova vila v Brne (1906)

Jeho vlastný dom – dnes múzeum a ukážka jeho osobitého štýlu.

.

Ďalšie oblasti pôsobenia

• Návrhy vojenských cintorínov v Haliči (1916–1918) – okolo 60 projektov.
• Rekonštrukcie historických objektov – Zvolenský zámok, Bratislavský hrad.
• Urbanizmus – po roku 1918 sa podieľal na formovaní regulačného úradu Bratislavy.

.

Ocenenia a odkaz

Jeho diela sú dodnes považované za symbol slovenskej identity v architektúre.u Dušana Samuela Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom alebo v encyklopédii Beliana.

Národný umelec (1946) – jedno z najvyšších kultúrnych ocenení.

Cena Dušana Jurkoviča – udeľuje sa od roku 1964 za architektúru na Slovensku.

 

Foto,  text: Ivan Knotek, Záhorie 2006

.

Myjava