Rebeka Lešková–Laučeková (1773–1856) patrí medzi prvé slovenské poetky a zároveň medzi najvýraznejšie ženské literárne osobnosti prelomu 18. a 19. storočia. Bola dcérou evanjelického farára a barokového spisovateľa Martina Laučeka a sestrou zberateľky ľudovej poézie Zuzany Šafárikovej. Vzdelanie získala v Skalici, kde sa formoval jej literárny rozhľad.

.

* 3. 9. 1773 (Vyšná Slaná) – + 16. 11. 1856 (Kiskőrös)

.

Dcéra evanjelického kňaza, slovenského barokového spisovateľa Martina Laučeka, sestra zberateľky ľudovej poézie Zuzany Šafárikovej, teta spisovateľa, prekladateľa a zberateľa Imricha Laučeka, manželka spisovateľa, redaktora a filológa Štefana Lešku, príbuzná básnika, prozaika a dramatika Daniela Jonatána Záboja Laučeka.

V rodine slovenského barokového náboženského spisovateľa Martina Laučeka a jeho manželky Zuzany rodenej Šebökovej bola jednou z deviatich dcér (mala ešte päť bratov). Vzdelanie získala v Skalici. Žila vo Vyšnej Slanej, v rokoch 1783 – 1792 v Skalici, neskôr so svojím manželom žila v rokoch 1792 – 1793 v Křižliciach, v roku 1793 v Krabšiciach, v rokoch 1794 – 1798 v Prahe, v rokoch 1798 – 1810 v Dunaegyháze a od roku 1810 v Kiskőrösi.

Bola jednou z prvých slovenských poetiek. Stala sa členkou Puchmajerovej družiny a spolupracovala s Josefom Dobrovským. Venovala sa písaniu vlastnej poézie, ale taktiež zostavovala ľudové piesne, ktoré využil neskôr Ján Kollár pri zostavovaní svojej zbierky Národné spievanky.

.

Život

• Narodená: 3. 9. 1773, Vyšná Slaná
• Zomrela: 16. 11. 1856, Kiskőrös (dnes Maďarsko)
• Vyrastala v kultúrne aktívnej rodine s deviatimi dcérami a piatimi synmi.
• Vzdelanie získala v Skalici, kde sa formoval jej literárny rozhľad.
• Počas života sa s manželom Štefanom Leškom (spisovateľ, redaktor, filológ) často sťahovala: Křižlice (1792–1793) – Krabšice (1793) – Praha (1794–1798) – Dunaegyháza (1798–1810) – Kiskőrös (od 1810).

.

Literárna činnosť a význam

• Bola jednou z prvých slovenských poetiek a členkou Puchmajerovej družiny, ktorá formovala raný český a slovenský klasicizmus.
• Spolupracovala s významným jazykovedcom Josefom Dobrovským.
• Okrem vlastnej tvorby zostavovala ľudové piesne, ktoré neskôr využil Ján Kollár v Národných spievankách.
• Patrí medzi tri najstaršie známe slovenské poetky spolu s Katarínou Šramkovou a Teréziou Semianovou.

.

Dielo

Najznámejšia publikovaná báseň:

• Výstraha před svůdci všem pannám (1798) – uverejnená v Puchmajerovom almanachu Nové básne – zhudobnená Jakubom Janom Rybom

Jej tvorba je charakteristická:

• morálnymi a výchovnými motívmi
• prízvučnou prozódiou
• prepojením ľudovej piesňovej tradície s klasicistickým poetickým jazykom

.

Rodinné väzby

• Otec: Martin Lauček – významný barokový náboženský spisovateľ
• Sestra: Zuzana Šafáriková – zberateľka ľudovej poézie
• Synovec: Imrich Lauček – spisovateľ, prekladateľ, zberateľ
• Príbuzná: Daniel Jonatán Záboj Lauček – básnik, prozaik, dramatik

.

Miesto v dejinách

Rebeka Lešková–Laučeková je dnes považovaná za kľúčovú priekopníčku ženského autorského hlasu v slovenskej literatúre. Jej tvorba, hoci rozsahom nie veľká, predstavuje dôležitý most medzi barokovou tradíciou jej otca a nastupujúcim národným obrodením.

.

Skalica

.