Štefan Janšák patrí k najvýraznejším slovenským intelektuálom 20. storočia – muž, ktorý spojil technické vzdelanie, verejnú službu, archeologický prieskum, historickú esejistiku aj publicistiku do jedného mimoriadne širokého životného diela.

.

* 14.09.1886 (Osuské)              + 08.04.1972 (Bratislava)

.

Narodil sa v Osuskom, okres Senica. Absolvoval Vysoké učení   technické v Brne. Zúčastnil sa I.svetovej vojny. V rokoch 1918-1928 pracoval na Expozitúre Ministerstva verejných prác ČSR v Bratislave. V období 1928-1945 bol prednostom Štátnej stavebnej služby pre Slovensko. V rokoch 1948-1960 pôsobil na UK, prednášal Archeológiu na Filozofickej fakulte UK a Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. Š. Janšák bol všestranne nadaný a mimoriadne literárne aktívny.

Popri archeológii sa venoval národnohospodárskym a sociologickým otázkam. Vydal vyše dvadsať samostatných knižných publikácii a okolo štyristo publikovaných štúdii. Podľa hodnotenia odborníkov priekopnícky význam na Slovensku i v európskych rozmeroch má jeho monografia Praveké sídliska s obsidianovou industriou na východnom Slovensku (1935) a vysokoškolská učebnica Základy archeologických výskumov v teréne (1955). Ako jeden z prvých slovenských odborníkov začal v tridsiatych rokoch 20. storočia archeologický výskum Bratislavskéhu hradu. Vo svojej literárnej činnosti sa predstavil ako popularizátor vedeckých poznatkov. Zanechal za sebou veľa článkov a esejí. Medzi najvýznamnejšie patria Staré osídlenie Slovenska (1938), Lovci hlinených perál (1943), Praveké Slovensko (1948), Brány do dávnoveku (1960), ilustrovaná novela Holičská krásna Helena (1967). Vydal monografie významných slovenských dejateľov medzi nimi Daniel Lichard (1912), Život Štefana Fajnora (1935), Andrej Kmeť (1941), Život Dr. Pavla Blahu 1-2 (1947), Dr. Ján Petrikovič (1967). Jeho literárne dielo zavŕšil beletrizované spomienkové knihy Boli časy, boli … (1967) a Posledný suplikant (1973). Zomrel vo veku 86 rokov v Bratislave. Životom a dielom sa Štefan Janšák zaradil medzi popredných rodákov zo Záhoria.

.

🧭 Život a pôvod

Narodil sa 14. septembra 1886 v Osuskom do remeselnícko‑roľníckej evanjelickej rodiny s kultúrnymi väzbami na Moravu a Čechy. Jeho talent si všimol senický právnik Štefan Fajnor, ktorý ho podporoval v štúdiu. Gymnázium absolvoval v Hodoníne a v roku 1914 ukončil štúdium vodného staviteľstva na Vysokej škole technickej v Brne.

.

🏛️ Verejná a politická činnosť

Po vzniku Československa sa stal jednou z kľúčových osobností pri budovaní štátnej správy na Slovensku.

• Pôsobil ako tajomník Dočasnej vlády pre Slovensko v Skalici (1918).
• Bol vedúcim rezortu verejných prác na Šrobárovom ministerstve.
• Zúčastnil sa Parížskej mierovej konferencie (1920) ako hospodársky expert.
• V medzivojnovom období zastával významné funkcie v priemyselných a odborných spolkoch.
• Po roku 1945 pôsobil ako povereník SNR a podieľal sa na obnove Slovenska.

.

🏺 Archeológ a zakladateľ modernej slovenskej archeológie

Janšák je považovaný za priekopníka exaktných metód v slovenskej archeológii.

• Objavil približne 400 archeologických lokalít.
• Ako prvý systematicky mapoval a dokumentoval mnohé slovenské hradiská.
• Externe prednášal archeológiu na Univerzite Komenského a na Vysokej škole pedagogickej (1948–1958).
• Bol dlhoročným predsedom Slovenskej archeologickej spoločnosti pri SAV.

Najvýznamnejšie odborné práce

• Praveké sídliská s obsidiánovou kultúrou na východnom Slovensku (1935)
• Staré osídlenie Slovenska (1938)
• Predveké Slovensko (1948)
• Základy archeologických výskumov v teréne (1955)

.

✍️ Publicista, historik a spisovateľ

Bol mimoriadne literárne činný – publikoval okolo 400 štúdií a 20 knižných titulov. Venoval sa najmä:

• historickej geografii,
• biografiám významných osobností (Fajnor, Blaho, Kmeť, Lichard),
• esejistike a popularizácii vedy,
• memoárom (Boli časy, boli…, Posledný suplikant).

.

🌍 Medzinárodné pôsobenie a ocenenia

• Významne prispel k rozvoju vzťahov s Francúzskom.
• Bol predsedom Alliance Française v Bratislave.
• Rytier (1930) a neskôr dôstojník francúzskej Čestnej légie.
• Nositeľ Radu práce (1971).
• Posmrtne ocenený Radom T. G. Masaryka III. triedy.

.

⚰️ Záver života

Zomrel 8. apríla 1972 v Bratislave vo veku 85 rokov. Jeho dielo zostáva jedným z pilierov slovenskej archeológie, kultúrnej historiografie a verejného života.

.

Foto,  text: Ivan Knotek, Záhorie 2006

.

Osuské

.