JAMÁRIK Vladimír
Vladimír Jamárik patrí medzi najvýraznejšie regionálne osobnosti Záhoria. Bol učiteľom, neprofesionálnym archeológom, regionálnym historikom, etnológom, jazykovedcom, kronikárom a autorom viacerých publikácií. Jeho život a práca predstavujú fascinujúci príklad toho, ako môže zanietený jednotlivec zásadne obohatiť poznanie dejín svojho kraja.
.
* 21.09.1921 (Kunov) +05.09.2011 (Senica)
.
Štátny učiteľský ústav v Banskej Štiavnici absolvoval v roku 1941. Ako učiteľ pôsobil v Častkove, Jablonici a najdlhšie v Senici. Sústavne sa venoval archeologickému prieskumu severnej časti Záhoria a Myjavskej pahorkatiny. R. 1958 založil v Senici Okresný vlastivedný krúžok, ktorého činnost sa zameriavala na prednášky, výstavy, vlastivedné vychádzky, publikovanie a zberateľstvo starej tlače.
Numizmatickému oddeleniu SNM v Bratislave odstúpil tri poklady mincí z Kunova, Senice a Hlbokého. Neolitické nálezy z okolia Kunova odovzdal do SNM v Bratislave. Časť z nich publikovala M. Pichlerová, časť sám s B. Novotným – Osídlenie ľudu s maľovanou keramikou v Kunove (Musaica 1961 ). Dlhoročne spolupracoval pri prieskumoch s Archeologickým ústavom SAV v Nitre. Publikoval množstvo článkov. V Kunove založil tradíciu hodových výstav. Záhorskému múzeu v Skalici daroval v 1983 zbierku svojich archeologických nálezov. Člen Slovenskej archeologickej a Slovenskej historickej spoločnosti.
.
🧭 Životná cesta
Detstvo a štúdiá
- Narodil sa v Kunove, kde prežil detstvo a kde je aj pochovaný.
- Študoval na Štátnom učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, maturitu získal v roku 1941.
- Počas vojenskej služby (Banská Bystrica, Nitra) bol v roku 1943 vyslaný na východný front.
Pedagogická dráha
- Učil dejepis, zemepis, slovenčinu a občiansku náuku v Častkove, Jablonici a najmä v Senici.
- Bol známy tým, že dokázal pre archeológiu nadchnúť svojich žiakov – mnohí z nich sa stali členmi vlastivedného krúžku.
.
🏺 Archeológ a regionálny bádateľ
Začiatky archeologického záujmu
Jeho záujem o archeológiu sa prehĺbil počas prednášok v Archeologickom ústave SAV v Nitre (1951–1953). Kľúčovým impulzom bola prednáška Prví roľníci u nás v roku 1952.
Prvé nálezy a výskum
- Na jar 1953 objavil prvé črepy v kunovskom chotári – začiatok celoživotného výskumu.
- Od roku 1954 systematicky prehľadával Kunov a okolie, najmä neolitické lokality.
- Nálezy odovzdával do Slovenského národného múzea a neskôr do Záhorského múzea v Skalici.
- Spolupracoval s odborníkmi ako Magdaléna Pichlerová či Bohuslav Novotný.
Vlastivedný krúžok v Senici
- V roku 1958 spoluzaložil Okresný vlastivedný krúžok v Senici.
- Krúžok organizoval prednášky, výstavy, výpravy, zberateľské akcie a vydával spravodaj Senický okres (neskôr Z histórie a súčasnosti senického okresu).
- Krúžok fungoval do roku 1963, no jeho vplyv na regionálne povedomie bol výrazný.
.
📚 Publikačná a kultúrna činnosť
Knihy a rukopisy
V dôchodkovom veku vyšli jeho práce:
- Literárny Kunov (2001)
- Neznáma Senica (2006)
- Kunov 555 rokov (2007)
V rukopise zostali diela o Polabských Slovanoch a Lužických Srboch.
Spolupráca s Lužickými Srbmi
- Udržiaval viac než 50 rokov kontakty s týmto malým slovanským národom.
- Písal do ich časopisov a kníh, učil sa ich jazyk a organizoval stretnutia v Kunove.
.
🏅 Odkaz a pocta
Záhorácka stena slávy
- Pri príležitosti jeho nedožitého stého výročia mu bolo v Senici odhalené ozubené koliesko na Záhoráckej stene slávy.
- Koliesko nesie nápis: učiteľ a archeológ.
Archeologická zbierka
- V roku 1983 daroval svoju rozsiahlu zbierku Záhorskému múzeu v Skalici.
.
🧩 Prečo je Vladimír Jamárik dôležitý?
- Systematicky mapoval praveké a ranohistorické osídlenie Kunova a okolia.
- Vytvoril rozsiahlu dokumentáciu, ktorá je dodnes cenným zdrojom pre archeológov.
- Popularizoval regionálne dejiny medzi mládežou aj verejnosťou.
- Bol mostom medzi Záhorím a Lužickými Srbmi.
- Jeho život ukazuje, že aj neprofesionálny bádateľ môže zanechať hlbokú stopu v poznaní dejín.
.
Foto, text: Eva Fordinálová, Božena Juríčková, Dana Janáčková, Senica dejiny mesta
.
.