Daniel Jaroslav Bórik (1814 – 1899) bol významný slovenský národovec, publicista a jeden z kľúčových účastníkov slovenského povstania v rokoch 1848 – 1849.

.

*22.09.1814 (Sobotište)                        +22.06.1899 (Domaniža)

.

Verejný a kultúrny pracovník, učiteľ, publicista, prekladateľ, básnik, štátny úradník, evanjelický farár. Narodil sa 22.9.1814 v obci Sobotište, zomrel 22.6.1899 v Domaniži. Otec Pavol Bórik (1777-1848), evanjelický farár. Mal 2 súrodencov: brat Karol, sestra Johana, vydatá Hrebendová.

Základné školy navštevoval v Senici, Vrbovciach a v Horných Salibách. V rokoch 1828-1838 študoval teológiu a filozofiu na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde pracoval v Spoločnosti česko-slovanskej. V rokoch 1838-1839 študoval teológiu vo Viedni.

Od roku 1840 učil v Pukanci, od roku 1847 bol farárom vo Vrbovciach, v rokoch 1848-1849 pôsobil ako tajomník a pokladník SNR, v rokoch 1850-1854 c.k. komisár v Myjave, po roku 1867 pracoval ako železničný úradník v Trnave a Salzburgu.

Napokon žil v Domaniži u svojho syna Vladimíra, ktorý tam bol nadlesný u grófa Esterháziho a býval v horárni pod Zemianskou Závadou. Bol účastníkom Slovenského povstania v rokoch 1848-1849. Bol vyhlásený za pansláva a prenasledovaný. Preto začal písať pod pseudonymom Daniel Bořík a Danielo Jaroslavovic.

Na jar roku 1848 bol uväznený v Ilave za spoluautorstvo petície proti maďarizácii, po troch mesiacoch sa mu podarilo utiecť do Viedne. Bol spoluorganizátor slovenských dobrovoľníkov, v rokoch 1848-1849 sa zúčastnil vojenských výprav na Slovensku.

Zakladajúci člen Matice slovenskej a člen jej prvého výboru (tajomník). Autor prác z finančníctva a kupectva. V Pešťbudínskych vedomostiach uverejnil príspevky o potrebe vzdelávania a ekonomického rozvoja a o význame zbierok Matice slovenskej, v Sokole uverejnil stať o dejinách Smolenického hradu.

,

Tu sú kľúčové fakty o jeho živote a pôsobení:

  • Pôvod a vzdelanie: Narodil sa 22. septembra 1814 v Sobotišti v rodine evanjelického kňaza. Študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde patril k aktívnym členom štúrovskej generácie.
  • Revolučné roky 1848 – 1849: Bol jednou z popredných postáv slovenského dobrovoľníckeho hnutia. Slúžil ako tajomník prvej Slovenskej národnej rady a pôsobil ako kapitán slovenských dobrovoľníkov.
  • Kariéra a pôsobenie: Pôsobil ako evanjelický kňaz a neskôr ako štátny úradník v rôznych slovenských mestách (napr. v Skalici).
  • Publicistika: Prispieval do vtedajších slovenských novín a časopisov, kde obhajoval národné práva Slovákov a venoval sa osvetovej činnosti.
  • Úmrtie: Zomrel 22. júna 1899 v Domaniži.

.

Zdroj: ww.krizom-krazom.online

.

.