Popredný slovenský jazykovedec, univerzitný profesor a kľúčová osobnosť pri zakladaní moderných vedeckých inštitúcií na Slovensku.

.

* 15.10.1908 (Skalica)                        + 27.09.1992 (Ľubochňa)

.

Narodil sa v Skalici. Štúdium slavistiky, romanistiky a ugrofinistiky absolvoval na Karlovej univerzite v Prahe (1932). Pokračoval v štúdiách na parížskej Sorbone. Po návrate domov (1933-1938) pracoval ako pracovník jazykovedného odoboru Matice slovenskej. V rokoch 1938-1943 pôsobil ako generálny tajomník Slovenskej účenej spoločnosti i ako prvý predseda Slovenskej jazykovednej spoločnosti.

Súčasne prednášal na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Tu v roku 1938 bol menovaný za docenta a v roku 1940 za mimoriadneho profesora. V rokoch 1944-1945 bol dekanom FF UK. Po roku 1948 bolo mu zakázané pôsobenie na vysokých školách. Pracoval na rôznych miestach. Do pedagogického procesu sa vrátil až v roku 1968. V rokoch 1968-1971 prednášal na Pedagogickej fakulte UK v Trnave. Vyše sedemnásť rokov (1971-1988) pôsobil na UPJŠ v Prešove. V roku 1969 mu bola priznaná vedecká hodnosť DrS. Počas pôsobenia v Prešove napísal a vydal dielo K vývinu juhostredoslovenských, najmä gemerských nárečí. Ľ. Novák patrí medzi priekopníkov moderných smerov v slovenskej jazykovede (štrukturalizmu a fonológie). Bol zástancom radikálnej pravopisnej reformy. Osobitne sa zaoberal vzťahom češtiny a slovenčiny. Medzi jeho najvýznamnejšie vedecké práce patria: Jazykovedné glosy k československej otázke (1935). K najstarším dejinám slovenčiny (1979). Je autorom mnohých štúdii, recenzií a odborných článkov. Pracoval s plným nasadením až do svojej osemdesiatky, keď odišiel na dôchodok. V roku 1992 ho Vláda SR vymenovala za akademika SAV. Žil v Ľubochni, kde i vo veku 84 rokov zomrel.

.

Život a akademická dráha

• Pôvod: Narodil sa 15. októbra 1908 v Skalici a zomrel 27. septembra 1992 v Ľubochni.
• Vzdelanie: Študoval slavistiku, romanistiku a ugrofinistiku na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a neskôr na Sorbonne v Paríži.
• Tituly: Titul PhDr. získal v roku 1932, docentom sa stal v roku 1938, profesorom v roku 1941 a titul DrSc. mu bol udelený v roku 1968. 

Odborný prínos a činnosť

• Zakladateľ SAV: Považuje sa za iniciátora a hlavného organizátora vzniku Slovenskej akadémie vied a umení (SAVU) v roku 1942, ktorá bola predchodkyňou dnešnej Slovenskej akadémie vied.
• Jazykoveda: Bol stúpencom moderných lingvistických metód (štrukturálna lingvistika) a presadzoval radikálnu reformu slovenského pravopisu. Venoval sa dejinám jazyka, fonológii a slovakistike.
• Pôsobenie: Pracoval v Jazykovom odbore Matice slovenskej, neskôr pôsobil na Filozofickej fakulte v Bratislave a v Prešove. 

Vybrané diela

Jeho rozsiahle vedecké dedičstvo je zhrnuté v niekoľkozväzkovom Súbornom diele, ktoré vydáva vydavateľstvo Veda: 

• Jazykovedné glosy k československej otázke (1935)
• K reforme slovenského pravopisu
• Vznik Slovanov a ich jazyka

Foto,  text: Ivan Knotek, Záhorie 2006

.

Skalica

.