Jozef Gvadáni bol maďarský šľachtic, generál cisárskej armády a významný osvietenský autor, ktorý od roku 1785 až do smrti žil v Skalici, kde vznikla väčšina jeho literárnej tvorby.

.

* 16. 10. 1725 (Rudabánya) – + 21. 12. 1801 (Skalica)

.

Maďarský básnik z aristokratickej rodiny bol generálom cisárskej armády. Po odchode do penzie si vybral Skalicu za miesto na dožitie. Tu žil od roku 1783 až do smrti. V Skalici sa aj druhýkrát oženil. Jeho manželka Katarína Selecká vlastnila na námestí dom, neskôr všeobecne známy ako Gvadányiho dom (dnes sídlo mestskej knižnice). Na kraji mesta gróf vybudoval okrasný park, ktorý zdevastovala povodeň v roku 1814. Na penzii sa začal venovať pomerne úspešne poézii. V Skalici bol aj pochovaný, ale príbuzenstvo dalo jeho telesné ostatky preniesť do rodinnej hrobky kostola v Rohove.

.

Identita a pôvod

• Narodený: 16. októbra 1725, Rudabánya (dnes Maďarsko).
• Zomrel: 21. decembra 1801, Skalica.
• Pochádzal z taliansko‑uhorskej aristokratickej rodiny Gvadányi/Guadagni, ktorá získala grófsky titul v 17. storočí.

.

Štúdiá a raný život

• Študoval na jezuitskom gymnáziu v Jágri, kde vynikal v latinčine a poézii.
• Pokračoval na Univerzite v Trnave, kde získal titul baccalaureus.

.

Vojenská kariéra

• Do armády vstúpil roku 1743 ako zástavník.
• Bojoval v Taliansku, Čechách a počas sedemročnej vojny.
• Bol zajatý Francúzmi pri Toulone, neskôr vymenený.
• Postupne dosiahol hodnosť generála jazdy.

.

Skalica – posledné pôsobisko

• Do Skalice prišiel 1783–1785 po odchode do penzie.
• Oženil sa s Katarínou Seleckou, majiteľkou kúrie na námestí – dnešného Gvadányiho domu, kde sídli mestská knižnica.
• Na okraji mesta vybudoval okrasný park, zničený povodňou v roku 1814.
• Pochovaný bol pôvodne v Skalici, no rodina jeho pozostatky preniesla do rodinnej hrobky v Rohove.

.

Literárna tvorba

Gvadáni začal intenzívne písať až v Skalici. Jeho tvorba je satirická, humorná, často pikareskná, s výrazným pozorovaním ľudových typov.

Najvýznamnejšie diela:

• Cesta dedinského notára do Budína – jeho najslávnejšia satira, prirovnávaná k Donovi Quijotovi.
• Myšlienky o terajšej tureckej vojne – satirická reflexia politiky.
• Zasadnutie krajinského snemu, Úvahy, choroba, smrť a testament dedinského notára.
• Príbehy Pavla Rontóa a grófa Mórica Beňovského – epos založený na údajnom osobnom stretnutí s Beňovským.
• Pešťanské kúpanie (1787) – humorný opis kúpeľov.

.

Kultúrne dedičstvo

• V Skalici sa traduje, že kuchár grófa Gvadániho začal piecť dnes preslávený skalický trdelník.
• V roku 1886 vznikol Gvadányiho krúžok, ktorý pestoval jeho odkaz.
• Na jeho dome bola v roku 1897 odhalená pamätná tabuľa (dnes opäť prístupná po reštaurovaní v roku 2005).

.

Foto zdroj: https://hu.wikipedia.org

.

Skalica

.