Ján Boor (5. 3. 1915 Holíč – 20. 10. 2002 Bratislava) bol významný slovenský literárny vedec, dramatik, prekladateľ a autor odborných literárnovedných prác, rozhlasových a televíznych hier. Patril k najvýraznejším osobnostiam slovenskej dramatológie a divadelnej vedy 20. storočia.

.

* 05.03.1915 (Holíč)                  + 20.10.2002 (Bratislava)

.

Narodil sa v Holíči  05. 03. 1915  ako syn seniora Petra Boora a Malvíny rod. Gašparovej.Po štúdiách na filozofickej fakulte v Bratislave, vo Viedni a v Genobli ako gymnaziálny profesor učil v Tisovci a v Lipt. Sv. Mikuláši. Ako vojak sa zúčastnil v SNP. Bol redaktorom povstaleckého časopisu Bojovník. V tomto období ho zatklo gestapo a tri mesiace väznilo v Banskej Bystrici. Po oslobodení roku 1945 necelý rok pracoval na Povereníctve informácií. V Matici slovenskej v Martine účinkoval ako referent Literárno-vedeckého odboru v rokoch 1946-1952.Od roku 1956 pôsobil ako RIADNY PROFESOR na Vysokej škole muzických umení. Bol  popredným znalcom západných kultúr a najmä  DEJÍN DIVADLA.

Okrem odborných literárno-vedeckých a najmä  teatrologických  prác  bol úspešným autorom mnohých rozhlasových a televíznych hier. Bol aj skvelým prekladateľom svetovej a prozaickej tvorby. Ako aktívny a plodný člen Spolku slovenských spisovateľov.. Na seminári o divadelníctve v Holíči 15.09. 1996  prednášal na tému:„Slovensko-francúzska divadelná meditácia“. . Od roku 1956 až do odchodu na dôchodok roku 1982 pôsobil na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave, spočiatku ako docent a od roku 1969 ako profesor. Zastával funkcie prodekana, dekana a prorektora. Zomrel v Bratislave 20. októbra 2002.

Literárne a publicisticky pôsobí od čias SNP. Od mladosti patrí k popredným znalcom západných literatúr a divadla. Znalosť viacerých svetových jazykov si zdokonalil na mnohých cestách do západnej Európy, ale aj do USA, Mexika a Indie. Knižne debutoval súborom cestopisných čŕt a esejí z cesty po Mexiku nazvanej Mexiko (1949). Svoje poznanie anglickej, americkej a francúzskej literatúry 19. a 20. storočia prezentoval v knižnom súbore literárnovedných štúdií O západných realistoch (1954). Svoju pozornosť potom zameral na osobnosti svetovej dramatickej literatúry a napísal rozsiahle štúdie o W. Shakespearovi, J. W. Goethem, A. Strindbergovi a L. N. Tolstom. O dramatický žáner sa pokúsil v piatich filozofujúcich jednoaktovkách Zábavky s nesmrteľnými (1970, druhé vydanie 1990); väčšinu z nich realizoval rozhlas alebo televízia. Historicko-filozofujúce dialogizované eseje Dni súzvuku (1973) sú súborom štyroch fiktívnych stretnutí významných osobností: Komenského so Spinozom, Jána Hollého s L. van Beethovenom, Whitmana s Thoreauom a Lenina s Rollandom. Po tomto beletristickom „intermezze“ vydal syntetickú vedeckú prácu Dialektika dejín divadla (1977), v ktorej sa zaoberá históriou divadla, základnými metodologickými otázkami divadla, periodizáciou vývinových etáp divadelného umenia a jeho miestom v štruktúre všetkých umeleckých oblastí v dejinách ľudstva, ako aj významom jeho miesta v dejinách kultúry. V nasledujúcom diele Dráma proti útlaku (1980) sa sústredil na svetové dramatické diela a ich tvorcov, ktorí programovo nastoľovali vo svojich dielach sociálne otázky a sociálne protirečenia spoločnosti. Roku 1972 napísal rozhlasovú hru na faustovskú tému Faust a Mefisto v Paríži, ktorá vyšla knižne spoločne s rozhlasovou hrou Jána Števčeka Zásnuby inžiniera Fausta (1981) pod názvom Náš Faust (1982). Výber z jeho časopisecky i knižne publikovaných štúdií o popredných osobnostiach svetovej drámy vyšiel knižne pod názvom Dráma a divadlo sveta (1985).

Rovnocennou súčasťou tvorivých aktivít J. Boora je prekladateľská tvorba. Slovenskému čitateľovi a divákovi sprístupnil prozaické dramatické, ale i básnické diela Shakespeara, Nestroya, Steinbecka, Hauptmanna, Conrada, Saint-Exupéryho, Maeterlincka, Lewisa, Rollanda a iných autorov. Z básnických prekladov sú to najmä výbery z tvorby W. Whitmana Pozdrav svetu (1956) a Tráva a tŕstie (1974). Knižne vyšiel aj jeho výber z tvorby amerických dramatikov 20. storočia Moderná americká dráma (1966). Pre básnické pretlmočenie L. Vadkerti-Gavorníkovej pripravil preklad veršovanej drámy francúzskeho dramatika J. Racina (Faidra).

.

Kto bol Ján Boor

• Literárny vedec a dramatológ – špecializoval sa na dejiny drámy, divadla a západných literatúr.
• Autor odborných prác, esejí, štúdií a literárnovedných publikácií.
• Dramatik a scenárista – písal rozhlasové a televízne hry.
• Prekladateľ – prekladal najmä francúzsku a nemeckú dramatickú tvorbu.
• Pedagóg – dlhoročný profesor na VŠMU v Bratislave, kde pôsobil aj ako prodekan, dekan a prorektor.

.

Život a pôsobenie

• 1915 – narodil sa v Holíči.
• Štúdium: gymnázium v Skalici, potom francúzština a nemčina na Filozofickej fakulte UK.
• Študijné pobyty: Viedeň a Grenoble (1937–1939).
• Pôsobil ako stredoškolský profesor, počas SNP bol redaktor povstaleckého denníka Bojovník.
• Po vojne pracoval v Matici slovenskej a na Povereníctve informácií.
• Od roku 1952 pôsobil na FF UK, neskôr na Divadelnej fakulte VŠMU, kde zostal až do dôchodku.

.

Významné diela

.

Odborné literárnovedné práce

• O západných realistoch (1954)
• Dialektika dejín divadla (1977)
• Dráma proti útlaku (1980)
• Dráma a divadlo sveta (1985)

Dramatická a mediálna tvorba

• Rozhlasové hry
• Televízne hry
• Eseje a literatúra faktu
• Preklady svetových dramatikov

.

Význam a odkaz

Ján Boor patrí medzi kľúčové osobnosti slovenskej divadelnej vedy. Jeho práce formovali výskum drámy a divadla na Slovensku, výrazne ovplyvnili generácie študentov VŠMU a jeho odborné publikácie sú dodnes citované v literárnovednom a teatrologickom výskume.

.

.

Zdroj : Pavel Proksa – osobnosti Holíča, Peter Prochádzka, www.books.sk

.

Holíč