významný slovenský spisovateľ, diplomat, advokát a politik zo Senice, známy ako predstaviteľ modernej slovenskej prózy a aktívny účastník protifašistického odboja. Bol tiež poslancom Slovenskej národnej rady a po vojne pôsobil ako veľvyslanec v Budapešti.

.

* 26.07.1904 (Senica)               + 05.09.1960 (Bratislava)

.

Právo vyštudoval na Práv. fak. UK v Bratislave a na Slobodnej škole politických náuk na Sorbone v Paríži. Pracoval v advokát. kancelárii I. Dérera a ako verejný notár v Bratislave. V 1939-45 advokát v Senici. Založil tu skupinu fotoamatérov. V 1945 povereník sociálnej starostlivosti. V 1945-1946 poslanec Dočasného Národného zhromaždenia. V 1946-1948 podpredseda SNR. V 1946-1948 šéfredaktor Kultúrneho života, v 1948-1950 čs. veľvyslanec v Budapešti. V 1950-59 nezákonne väznený, 1963 rehabilitovaný. Od 1959 pracoval ako zamestanec Úradu sociálneho a dôchodkového zabezpečenia v Bratislave. R. 1963 vyznamenaný Radom republiky a 1969 Radom práce in memoriam.

Publikovať začal už ako gymnazista v časopisoch Vatra, Mladé Slovensko a Slovenský svet. R. 1923 debutoval knihou krátkych próz Mozaika života a snov (napísal ju ako 16-ročný). Známy sa stal druhou knihou – dvojnovelou Človek na ulici (1928). Ňou sa vypracoval na autora psychologickej prózy s odklonom od popisného realizmu. Po próze Strieborný prach (1929) vydal svoju najúspešnejšiu knihu – zbierku piatich noviel Vízum do Európy (1930), kde použil poznatky o nových umelec. prúdoch a z návštev európ. miest, najmä z pobytu v Paríži. V 30. rokoch publikoval viacero noviel v Slovenských pohľadoch. Opätovná návšteva Paríža 1937 ho inšpirovala ku knihe Návrat do Paríža (1947), v kt. vyjadril úctu a obdiv k francúz. literatúre. Počas II. svet. vojny napísal súbor noviel Tak sa to malo stať (1944), kt. sú výpoveďou o zložitých vzťahoch rodin., verej. a politic. života. V 1948 vydal novelu Život s Laurou z prostredia bratislav. umeleckej bohémy. Písal bábkové hry. Preložil Maupassantov román Život. V príspevku o francúz. surrealizme vytvoril 1925 termín nadrealizmus.
Dielo I. H. vyšlo v troch zväzkoch pod názvom Spisy (1964-1966), výber z neho pod názvom Dom s dvoma amormi (1973). Výber z próz vyšiel tiež v čes. a poľ. preklade. Monografiu o ňom – Podobizeň Ivana Horvátha napísal K. Rosenbaum (1967).

.

Základné informácie

Kategória	Údaje
Meno	JUDr. Ivan Horváth
Narodenie	26. júl 1904, Senica
Úmrtie	5. september 1960, Bratislava
Povolania	spisovateľ, advokát, diplomat, politik
Rodina	otec Cyril Horváth (advokát), manželka Mária Kunertová, deti Ivan ml. a Jana Schillerová-Horváthová
Vzdelanie	právo (Bratislava, Praha), diplomatické vedy (Sorbonna, Paríž)
Politická činnosť	poslanec SNR (1945–48), podpredseda SNR, povereník sociálnej starostlivosti
Diplomatická kariéra	veľvyslanec v Budapešti

.

Odbojová činnosť

Počas 2. svetovej vojny bol jedným z vedúcich osobností protifašistického odboja v Senici. Jeho skupina:

• pomáhala utečencom z Protektorátu Čechy a Morava,
• podporovala partizánov na Brezovských kopaniciach,
• pomáhala väzneným vo fašistickom väzení v Senici.

.

📚 Tvorba a literárny význam

Horváth patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej literárnej moderny. Kritici ho označujú ako:

• „slovenského Fitzgeralda“
• impresionistu, poetistu či expresionistu

Jeho diela sú známe atmosférou Paríža, psychologickou hĺbkou a moderným štýlom.

.

Foto,  text: Eva Fordinálová, Božena Juríčková/, Dana Janáčková, Senica dejiny mesta

.

Senica

.