MALIARIK Ján
Ján Maliarik patrí k najpozoruhodnejším slovenským evanjelickým kňazom a mysliteľom prelomu 19. a 20. storočia. Jeho životný príbeh spája duchovnú službu, hlboké filozofické hľadanie, pacifizmus a neúnavnú publicistickú činnosť.
.
* 08.11.1869 (Myjava) + 14.07.1946 (Veľké Leváre)
.
Kňaz, publicista. Narodil sa na Myjave. Základnú školu navštevoval v Holíči a gymnázium v Skalici. Teológiu študoval Prešove a na Ev. lýceu v Bratislave. V rokoch 1901-1915 pôsobil vo Veľkých Levároch. Bol propagátorom myšlienok svetového pacifizmu.
Vo svojej osobnej filozofii sa opieral o staroindickú filozofiu. Je autorom veľkého množstvu článkov, brožúr a publikácii. Vo svojich prednáškach poslucháčom prednášal vízie harmonického spolužitia všetkých národov bez rozdielu náboženstva, národností a rás. Medzi jeho najvýznamnejšie publikácie patria Celozemský univerzálny štát (Praha 1925), Svätý Troj-úder, čili Kriesenie z mŕtvých Slovenského národa, Quo Vadis Čecho-Slovakia a i. Svoje pacifistické názory prezentoval aj v beletristicko-didaktických prácach ako Sirota kráľom a Klatovy. Maliarik svoje názory vysvetľoval v listoch písaných a zasielaných panovníkom a politickým predstaviteľom Európy. Po vypuknutí I. svetovej vojny zverejnil Posolstvo bratom Srbom. Napísal vyše 250 memorád štátnikom. Navštevoval konzuláty európskych štátov pôsobiacich vo Viedni a Budapešti, kde tieto memoranda odovzdával. Za šírenie pacifistických názorov sa dostal pod policajný dozor a hrozila mu internácia na psychiatrii. V roku 1915 zaslal memorandum aj uhorskému ministerskému predsedovi Štefanovi Tiszovi, kde okrem iného napísal: „Národy nutno predovšetkým slobodnými, neodvislými, samostatnými učiniti“. Maliarik vo februári 1916 sa zúčastnil predstavenia v pražskom Národnom divadle na Wagnerovej opere Valkýra. Počas divadelnej prestávky vystúpil pred oponu a deklaroval svoje požiadavky na skončenie vojny, oslobodenie národov a mier. Za tento čin bol postavený pred súd a hrozil mu trest smrti za velezradu. Po lekárskom vyšetrení bol preložený z väzenia do ústavu pre choromyseľných v pražských Kateřinkách. Po skončení vojny v roku 1918 bo rehabilitovaný penzionovaný. Žil vo Veľkých Levároch, kde stále pracoval na svojich memorandách zasielaným predstaviteľom sveta. Zomrel v Brne. Pochovaný je vo Veľkých Levároch. Ján Maliarik bol podľa názoru jeho súčasníkov fantastom. Ale pritom človek, ktorý celou svojou bytosťou sa zasadzoval o rovnosť a bratstvo všetkých ľudí, mierovú koexistenciu národov na celom svete. Svet ho nevypočula oznčil ho za „čudáka“. Možno preto, že svoje názory tlmočil „len diplomatom a politikom“, ktorí jeho memorandá považovali za nevhodné. Ale rozhodne sa zaoberal myšlienkami, ktoré hýbu ľudstvom i v súčasnom 21. storočí.
.
Život a pôvod
Narodil sa 8. novembra 1869 v Myjave do veľmi skromných pomerov. V detstve zažil chudobu aj predčasnú stratu otca, čo výrazne formovalo jeho citlivosť na sociálne a morálne problémy spoločnosti. Študoval v Holíči, Skalici a na evanjelickom lýceu v Bratislave, neskôr teológiu v Bratislave a Prešove.
.
Kňazská a verejná činnosť
Ako evanjelický farár pôsobil najprv v Nemcovciach a od roku 1901 vo Veľkých Levároch, kde strávil najvýznamnejšiu časť svojho života. Bol obľúbený medzi farníkmi, kládol dôraz na vzdelanie, morálnu výchovu a osobnostný rast. Popri pastoračnej práci intenzívne študoval svetové náboženstvá, filozofie a jazyky – ovládal ich viac než desať.
Jeho prednášky a spisy sa venovali teológii, filozofii, kultúrnym otázkam aj spoločenskej kritike. Vyzýval k náboženskej tolerancii, mieru a duchovnému zjednoteniu ľudstva.
.
Pacifizmus a prenasledovanie
Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa stal jedným z najradikálnejších slovenských pacifistov. Písal listy panovníkom a politikom, apeloval na zastavenie bojov a šíril brožúry o svetovom mieri. Jeho aktivity boli vnímané ako nebezpečné – cirkevné aj svetské úrady ho označili za duševne chorého a prinútili k predčasnému penzionovaniu.
Vrcholom jeho odporu voči vojne bol incident 16. februára 1916 v pražskom Národnom divadle, kde počas prestávky Wagnerovej Valkýry vystúpil na pódium a verejne vyzval na ukončenie vojny. Za tento čin bol zatknutý, obvinený z vlastizrady a hrozil mu trest smrti.
.
Tvorba a myšlienky
Maliarik napísal desiatky publikácií a stovky traktátov, v ktorých rozvíjal svoje pacifistické, teozofické a univerzalistické predstavy. Usiloval sa o syntézu svetových náboženstiev a vytvorenie „celozemského univerzálneho štátu“, ktorý by zabezpečil mier a duchovnú harmóniu.
Jeho dielo je dnes vnímané ako originálne, miestami excentrické, no zároveň vizionárske.
.
Smrť a odkaz
Zomrel 14. júla 1946 v Brne, pochovaný je však vo Veľkých Levároch, kde zanechal najhlbšiu stopu.
Maliarik zostáva fascinujúcou osobnosťou slovenských dejín – kňazom, ktorý sa nebál postaviť proti vojne, mysliteľom hľadajúcim univerzálnu pravdu a publicistom, ktorý neúnavne upozorňoval na morálne neduhy svojej doby.
.
Foto, text: Ivan Knotek, Záhorie 2006
.
.