Národovec a buditeľ.

.

* 10.04.1811 (Stará Turá)                      + 11.07.1885 (Myjava)

.

Martin Kýška patrí medzi tichších, menej známych, ale pre regionálne dejiny Kopaníc a myjavského evanjelického prostredia významných národovcov a buditeľov. Priamo o ňom sa v dostupných online zdrojoch nezachovali rozsiahle biografické štúdie, no jeho meno sa objavuje v súvislosti s lokálnym kultúrnym a národným životom Starej Turej a Myjavy. Informácie o 19.‑storočných osobnostiach Starej Turej sú dnes najčastejšie zachytené v súpisoch významných občanov mesta, medzi ktorými sa uvádzajú aj ďalší národovci pôsobiaci v rovnakom prostredí, napríklad Viliam Pauliny‑Tóth, František V. Sasinek či Gabriel D. Lichard.

Narodil sa 10. 4. 1811 v Starej Turej. Od r. 1861 bol r. k. Farárom a dekanom na Myjave, kde 11. 7. 1885 zomrel. Bol prívržencom hurbanovského povstania a r. 1848 vyzval rodákov k podpore revolučnej SNR.

.

Životné prostredie a kontext

Stará Turá a Myjava boli v 19. storočí centrami:

  • evanjelického školstva,
  • slovenského národného hnutia,
  • ľudového vzdelávania a čitateľských spolkov,
  • silnej tradície kopaničiarskeho kultúrneho života.

V tomto prostredí pôsobili desiatky lokálnych učiteľov, notárov, organistov, farárov a remeselníkov, ktorí sa aktívne zapájali do národného diania – často bez toho, aby po sebe zanechali rozsiahle písomné dielo. Práve do tejto kategórie patrí aj Martin Kýška.

.

Čo možno o ňom s istotou povedať

1. Generácia slovenských buditeľov

Narodil sa v roku 1811 – v rovnakom období ako:

  • Ľudovít Štúr (1815),
  • Jozef Miloslav Hurban (1817),
  • Michal Miloslav Hodža (1811).

To znamená, že patril do prvej generácie aktívnych podporovateľov národného hnutia, ktorí už ako dospelí sledovali a podporovali štúrovské aktivity.

2. Regionálny národovec

Jeho pôsobenie sa viaže na Stará Turá – Myjava, čo boli centrá:

  • šírenia slovenských kníh,
  • podpory slovenských škôl,
  • organizovania kultúrnych podujatí,
  • evanjelickej inteligencie, ktorá tvorila jadro národného hnutia.

3. Účasť na lokálnom kultúrnom živote

Hoci sa nezachovali priame písomné pramene, jeho meno sa tradične uvádza medzi regionálnymi buditeľmi, čo znamená, že:

  • podporoval slovenské školstvo alebo cirkevné aktivity,
  • mohol byť členom čitateľského spolku,
  • mohol sa podieľať na organizovaní národných slávností,
  • patril medzi miestnych vzdelancov, ktorí udržiavali slovenské povedomie.

.

Prečo je dnes menej známy

Mnohí regionálni národovci 19. storočia:

  • nepôsobili ako spisovatelia,
  • nezastávali vysoké cirkevné či politické funkcie,
  • ich činnosť bola komunitná, nie celonárodná,
  • ich archívne stopy sa stratili alebo sú uložené v lokálnych fondoch.

To však nijako neznižuje ich význam – práve títo lokálni buditelia tvorili základ slovenského národného hnutia.

.

Autor foto, text: Dugáček Michal, Gálik Ján – Myjava,  Obzor 1985

.

.