Vladimír Jamárik patrí medzi najvýraznejšie regionálne osobnosti Záhoria. Bol učiteľom, neprofesionálnym archeológom, regionálnym historikom, etnológom, jazykovedcom, kronikárom a autorom viacerých publikácií. Jeho život a práca predstavujú fascinujúci príklad toho, ako môže zanietený jednotlivec zásadne obohatiť poznanie dejín svojho kraja.

.

* 21.09.1921 (Kunov)                +05.09.2011 (Senica)

.

Štátny učiteľský ústav v Banskej Štiavnici absolvoval v roku 1941. Ako učiteľ pôsobil v Častkove, Jablonici a najdlhšie v Senici. Sústavne sa venoval archeologickému prieskumu severnej časti Záhoria a Myjavskej pahorkatiny. R. 1958 založil v Senici Okresný vlastivedný krúžok, ktorého činnost sa zameriavala na prednášky, výstavy, vlastivedné vychádzky, publikovanie a zberateľstvo starej tlače.

Numizmatickému oddeleniu SNM v Bratislave odstúpil tri poklady mincí z Kunova, Senice a Hlbokého. Neolitické nálezy z okolia Kunova odovzdal do SNM v Bratislave. Časť z nich publikovala M. Pichlerová, časť sám s B. Novotným – Osídlenie ľudu s maľovanou keramikou v Kunove (Musaica 1961 ). Dlhoročne spolupracoval pri prieskumoch s Archeologickým ústavom SAV v Nitre. Publikoval množstvo článkov. V Kunove založil tradíciu hodových výstav. Záhorskému múzeu v Skalici daroval v 1983 zbierku svojich archeologických nálezov. Člen Slovenskej archeologickej a Slovenskej historickej spoločnosti.

.

🧭 Životná cesta

Detstvo a štúdiá

• Narodil sa v Kunove, kde prežil detstvo a kde je aj pochovaný.
• Študoval na Štátnom učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, maturitu získal v roku 1941.
• Počas vojenskej služby (Banská Bystrica, Nitra) bol v roku 1943 vyslaný na východný front.

Pedagogická dráha

• Učil dejepis, zemepis, slovenčinu a občiansku náuku v Častkove, Jablonici a najmä v Senici.
• Bol známy tým, že dokázal pre archeológiu nadchnúť svojich žiakov – mnohí z nich sa stali členmi vlastivedného krúžku.

.

🏺 Archeológ a regionálny bádateľ

Začiatky archeologického záujmu

Jeho záujem o archeológiu sa prehĺbil počas prednášok v Archeologickom ústave SAV v Nitre (1951–1953). Kľúčovým impulzom bola prednáška Prví roľníci u nás v roku 1952.

Prvé nálezy a výskum

• Na jar 1953 objavil prvé črepy v kunovskom chotári – začiatok celoživotného výskumu.
• Od roku 1954 systematicky prehľadával Kunov a okolie, najmä neolitické lokality.
• Nálezy odovzdával do Slovenského národného múzea a neskôr do Záhorského múzea v Skalici.
• Spolupracoval s odborníkmi ako Magdaléna Pichlerová či Bohuslav Novotný.

Vlastivedný krúžok v Senici

• V roku 1958 spoluzaložil Okresný vlastivedný krúžok v Senici.
• Krúžok organizoval prednášky, výstavy, výpravy, zberateľské akcie a vydával spravodaj Senický okres (neskôr Z histórie a súčasnosti senického okresu).
• Krúžok fungoval do roku 1963, no jeho vplyv na regionálne povedomie bol výrazný.

.

📚 Publikačná a kultúrna činnosť

Knihy a rukopisy

V dôchodkovom veku vyšli jeho práce:

• Literárny Kunov (2001)
• Neznáma Senica (2006)
• Kunov 555 rokov (2007)

V rukopise zostali diela o Polabských Slovanoch a Lužických Srboch.

Spolupráca s Lužickými Srbmi

• Udržiaval viac než 50 rokov kontakty s týmto malým slovanským národom.
• Písal do ich časopisov a kníh, učil sa ich jazyk a organizoval stretnutia v Kunove.

.

🏅 Odkaz a pocta

Záhorácka stena slávy

• Pri príležitosti jeho nedožitého stého výročia mu bolo v Senici odhalené ozubené koliesko na Záhoráckej stene slávy.
• Koliesko nesie nápis: učiteľ a archeológ.

Archeologická zbierka

• V roku 1983 daroval svoju rozsiahlu zbierku Záhorskému múzeu v Skalici.

.

🧩 Prečo je Vladimír Jamárik dôležitý?

• Systematicky mapoval praveké a ranohistorické osídlenie Kunova a okolia.
• Vytvoril rozsiahlu dokumentáciu, ktorá je dodnes cenným zdrojom pre archeológov.
• Popularizoval regionálne dejiny medzi mládežou aj verejnosťou.
• Bol mostom medzi Záhorím a Lužickými Srbmi.
• Jeho život ukazuje, že aj neprofesionálny bádateľ môže zanechať hlbokú stopu v poznaní dejín.

.

Foto,  text: Eva Fordinálová, Božena Juríčková, Dana Janáčková, Senica dejiny mesta

.

Senica

.