Rudolf Uhlár bol jednou z najzaujímavejších, no dnes menej známych postáv slovenskej medzivojnovej literárnej vedy. Patril ku generácii mladých intelektuálov, ktorí sa snažili pozdvihnúť slovenskú literárnu kritiku, jazykovedu a divadelnú kultúru na európsku úroveň.

.

* 23. 10. 1904 (Pažiť) …….. +14. 11. 1934 (Bratislava)

.

Štúdium

Gymnázium v Prievidzi (1921 – 1923), Nitre (1923 – 1926) a Skalici (1926 – 1927), slavistika a romanistika na Karlovej univerzite v Prahe (1927 – 1933), študijný pobyt na Sorbonne v Paríži (1931) a na univerzite v Turíne (1932)

.

Pôsobenie

Profesor slovenčiny a francúzštiny na I. štátnom gymnáziu v Bratislave (od r. 1933)

Ako gymnazista redigoval študentské časopisy Úsvit a Svojeť (1925 – 26), kde uverejňoval úvahy, literárne kritiky, básne.

Kritiky a odborné články uverejňoval v časopisoch Elán, Kultúra, LUK, Naše divadlo, Slovenská reč, Slovenské smery, Slovenské pohľady a Slovák. Venoval sa literárnej komparatistike, všímal si jazykovú úroveň vydávaných diel, napísal niekoľko štúdií, medzi nimi štúdie Vzťahy medzi slovenskou literatúrou a literatúrami susednými (1932) a Záporový genitív v spisovnej slovenčine (1933).

Prekladal z francúzštiny, taliančiny a maďarčiny. Používal pseudonymy: Jas, Peter Záboj, Valentín Klemens, Viera. Pochovaný je na miestnom cintoríne v Pažiti.

.

Základná identita

• Povolanie: literárny a divadelný kritik, jazykovedec, komparatista, pedagóg, publicista
• Pôvod: narodil sa v malej roľníckej rodine v obci Pažiť (dnes okres Partizánske)
• Smrť: zomrel veľmi mladý, vo veku 30 rokov, v Bratislave

.

Vzdelanie a formovanie

Uhlár prešiel viacerými gymnáziami (Prievidza, Nitra, Skalica) a následne študoval slavistiku a romanistiku na Karlovej univerzite v Prahe (1927 – 1933). Jeho intelektuálny profil výrazne ovplyvnili:

• pobyt na Sorbonne v Paríži (1931)
• pobyt na univerzite v Turíne (1932)
• kurzy v Nancy a Dijone (1929)
• osobnosť českého romanistu Václava Tilleho

.

Pedagogické pôsobenie

Od roku 1933 pôsobil ako profesor slovenčiny a francúzštiny na I. štátnom reálnom gymnáziu v Bratislave. Bol známy ako výborný rečník, organizátor a aktívny člen spolku Detvan počas pražských štúdií.

.

Tvorba a odborné zameranie

Uhlár bol mimoriadne všestranný:

1. Literárna kritika a komparatistika

• venoval sa vzťahom slovenskej literatúry s literatúrami susedných národov
• zdôrazňoval význam komparatistiky pre slovenskú literárnu vedu
• jeho zásadná štúdia: Vzťahy medzi slovenskou literatúrou a literatúrami susednými (1932)

2. Jazykoveda

• kriticky hodnotil jazykovú kultúru vydávaných diel
• presadzoval kultivovanie spisovnej slovenčiny
• významná štúdia: Záporový genitív v spisovnej slovenčine (1933)

3. Divadelná kritika

• sledoval slovenské aj české divadelné dianie
• komentoval inscenácie SND
• popularizoval dielo Jána Palárika a upravil jeho hru Drotár pre ochotníkov
• venoval sa modernej európskej dráme a novej režisérskej generácii
• prednášal o súčasných divadelných problémoch (napr. Umelecká beseda, 1934)

,

Publikačná činnosť

Publikoval v širokej škále časopisov:

• Elán, Kultúra, LUK, Naše divadlo, Slovenská reč, Slovenské smery, Slovenské pohľady, Slovák

Ako gymnazista redigoval študentské časopisy Úsvit a Svojeť (1925 – 1926).

.

Pseudonymy

Používal viacero šifier a pseudonymov, napr.: Peter Záboj, Valentin Klemens, Viera, P. J., P. Jas., R. U., R.–r.

.

Význam a odkaz

Hoci zomrel veľmi mladý, zanechal výraznú stopu v troch oblastiach:

1. komparatistika – patrí k jej raným systematizátorom na Slovensku
2. jazyková kultúra – patril k hlasom volajúcim po precíznej spisovnej slovenčine
3. divadelná kritika – pomáhal formovať moderné chápanie slovenského divadla

Jeho dielo je dnes roztrúsené najmä v periodikách, no odborníci ho považujú za jedného z najtalentovanejších intelektuálov svojej generácie.

.

Zdroj: Slovenský biografický slovník VI. Martin : Matica slovenská, 1994. s. 166., Slovenské literárne centrum

.

Skalica

.