Samuel Timon – „Timon de Schmerhoff et Szedlitsna“ bol rímskokatolícky duchovný, jezuita, slovenský polyhistor, pedagóg, historik, zakladateľ kritickej historiografie. Vyučoval 1 rok v Skalici.

.

* 20. júl 1675 (Trenčianska Turná)….. † 7. apríl 1736 (Košice)

.

Život

Jeho otec Ján Timon bol úradníkom Uhorskej kráľovskej komory, matka Barbora Hrabovská mala zemiansky pôvod. V rodine bol vychovávaný so slovenským povedomím. V rokoch 1683 – 1691 študoval na jezuitskom gymnáziu v Trenčíne. 18. októbra 1693 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej (jezuiti), ako novic pôsobil vo Viedni, neskôr vyučoval 1 rok v Skalici. Svoje vzdelanie si doplnil štúdiom v Judenburgu a Budíne. Ešte počas svojich štúdií pôsobil ako pedagóg jezuitského gymnázia. V rokoch 1712 – 1720 prednášal na Trnavskej a od roku 1721 na Košickej univerzite.

Nikdy sa nehanbil za svoj pôvod, hrdo sa hlásil za Slováka, za čo sa mu mnohokrát dostalo posmeškov od jeho maďarských spolubratov.

Zomrel v Košiciach, 7. apríla 1736 vo veku 61 rokov.

.

Dielo

Publikáciami a dielom „Imago antiquæ Hungariæ“ (Obraz starého Uhorska) položil základy kritickej historiografie v Uhorsku, základy prvej koncepcie slovenských národných dejín, ktoré sa vo svojom období stali učebnicou dejepisu a zemepisu v Uhorsku. Ako prvý nazval Cyrila a Metoda slovanskými apoštolmi. V časti o príchode Maďarov do Panónie vytvoril teóriu, že Maďari porazili Moravanov, nie Slovákov, ktorí prijali starých Maďarov ako hostí a spoločne založili a vybudovali Uhorské kráľovstvo.[3] Zaoberal sa etnogenézou Slovákov, poukazoval na ich starobylosť a národnú samostatnosť. Vo svojich spisoch dokazoval, že Slováci obývali územie Uhorska dávno pred príchodom Maďarov. Pripisuje sa mu aj autorstvo najstaršej zachovanej kroniky Košíc, pomenovanej Cassovia vetus ac nova (Košice staré a nové).

.

.

Životopis v skratke

• Pôvod: Narodil sa v Trenčianskej Turnej do zemianskej rodiny. V školských matrikách bol uvádzaný ako „Slavus“ (Slovák), čo svedčí o jeho silnom národnom povedomí.
• Vzdelanie a pôsobenie: Študoval na gymnáziách v Trenčíne a Bratislave. V roku 1693 vstúpil do Jezuitského rádu a neskôr pôsobil ako profesor na univerzitách v Trnave a Košiciach.
• Záver života: Posledných vyše 15 rokov života strávil v Košiciach, kde aj zomrel a je pochovaný.

.

Hlavný prínos a dielo

Timon odmietal nekritické preberanie stredovekých legiend a presadzoval vedecký prístup k dejinám. Bol kľúčovým predstaviteľom tzv. barokového slavizmu.

• Etnogenéza Slovákov: Vo svojich prácach zdôrazňoval starobylosť Slovákov a ich autochtónnosť (pôvodnosť) v Karpatskej kotline.
• Teória o príchode Maďarov: Presadzoval „pohostinskú teóriu“, podľa ktorej Maďari po príchode uzavreli so starousadlíckymi Slovákmi spojenectvo, čím vyvracal teóriu o ich násilnom podmanení.
• Najvýznamnejšie diela:
  • Imago antiquae Hungariae (Obraz starého Uhorska, 1733) – historický prehľad územia do príchodu Maďarov.
  • Imago novae Hungariae (Obraz nového Uhorska, 1734) – dobový opis uhorských žúp.
  • Cassovia vetus et nova (Košice staré a nové, 1732) – prvé dejiny mesta Košice.

Jeho práce slúžili dlhé desaťročia ako základné učebnice dejepisu a geografie v celom Uhorsku.

.

Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki

.

Skalica

.