Bol jednou z najvýraznejších osobností maďarskej literárnej kultúry na Slovensku v 20. storočí – literárny historik, pedagóg, prekladateľ, publicista a kultúrny organizátor, ktorý celý život budoval mosty medzi slovenskou, českou a maďarskou literatúrou.

.

* 23. 10. 1904 (Zvolenská Slatina) ……. + 23. 3. 1977 (Budapešť)

.

Rezső Szalatnai sa narodil vo Zvolenskej Slatine v rodine žandára, ktorého do obce prevelili. Matka pochádzala zo Skalice, kde sa rodina presťahovala v roku 1916. V Skalici vyštudoval gymnázium. Rodným menom sa volal pôvodne Rezső Ráchel, pseudonymom Szalatnai (odvodeným od maďarského názvu rodnej obce Nagyszalatna) podpisoval svoju básnickú a literárnu tvorbu. Pseudonym neskôr používal ako svoje hlavné meno. Na skalickom gymnáziu odslúžil dva školské ročníky profesor, neskorší známy maďarský básnik Gyula Juhász. S obdivom k nemu vznikla Szalatnaiova práca 600 dní Gyulu Juhásza v Skalici (vyšlo len v maďarčine). V literatúre sa objavil aj údaj, že Szalatnai bol Juhászovým žiakom. Nebol, v čase profesúry Gyulu Juhásza v Skalici by dovŕšil len siedmy, resp. ôsmy rok veku. Venoval sa literárnovednej práci, sprostredkovával vzájomné poznávanie československej a maďarskej literatúry, spolupracoval s ľavicovo orientovanými maďarskými periodikami.

Na Univerzite Komenského získal pedagogické vzdelanie a následne pracoval v Bratislave ako profesor v maďarských školách. Po vojne ho zamestnala univerzitná knižnica, ale postihlo ho ako mnoho Maďarov na Slovensku násilné vysťahovanie, po ktorom sa usadil v Budapešti. Roztrpčenie z tohto aktu sa mu asi podarilo vcelku dobre potlačiť, pretože aj naďalej zostal verný vzájomným vplyvom maďarskej a československej literárnej kultúry. V roku 1964 napísal v maďarčine Dejiny českej literatúry.

V Bratislave na budove gymnázia, kde Rezső Szalatnai vyučoval, mu bola v roku 2004 odhalená pamätná tabuľa s portrétnym reliéfom. Dalo ju zhotoviť Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku a Spoločnosť maďarských spisovateľov na Slovensku. Jej autorom je sochár Gyula Mag.

.

Život a pôvod

• Narodil sa vo Zvolenskej Slatine v rodine žandára; matka pochádzala zo Skalice, kam sa rodina presťahovala v roku 1916.
• Rodné meno: Rezső Ráchel. Pseudonym Szalatnai si zvolil podľa maďarského názvu rodnej obce Nagyszalatna a neskôr ho používal ako hlavné meno.
• Štúdium:
  • Gymnázium v Skalici (1916–1924)
  • Filozofická fakulta UK v Bratislave (1924–1929)
  • Ďalšie študijné pobyty v Prahe, Viedni, Budapešti a Krakove

.

Pedagogická a odborná kariéra

• 1930–1934: profesor maďarského učiteľského ústavu
• Do roku 1945: učiteľ na maďarskom gymnáziu a učiteľskom ústave v Bratislave
• 1945–1948: pracovník Univerzitnej knižnice v Bratislave
• 1948: po povojnových perzekúciách maďarského obyvateľstva bol nútene vysťahovaný do Maďarska
• 1948–1964: pôsobil v Ústave východoeurópskych štúdií v Budapešti
• 1965–1977: pracovník informačného oddelenia Univerzitnej knižnice v Budapešti

.

Literárny historik, prekladateľ a publicista

Szalatnai‑Ráchel bol mimoriadne aktívny v oblasti literárnej vedy a kultúrnej publicistiky:

Hlavné oblasti pôsobenia

• sprostredkovanie slovenskej a českej literatúry maďarskému publiku
• preklady slovenských autorov (napr. E. B. Lukáč, V. Beniak, Jirásek, Vančura, Wolker)
• preklady maďarskej literatúry do slovenčiny
• literárnohistorické štúdie o slovensko‑maďarských kultúrnych kontaktoch
• aktívna publicistika v časopisoch Magyar Figyelő, A Mi Lapunk, Magyar Újság, Fórum, Esti Újság

Významné diela

• Van menekvés (1932) – prvá kniha esejí a kritík
• Petőfi Pozsonyban (1954)
• Juhász Gyula hatszáz napja (1962)
• A cseh irodalom története (1964) – prvé dejiny českej literatúry v maďarčine
• A szlovák irodalom története (1964)
• Magyar írók nyomában (1967)
• Arcképek, háttérben hegyekkel (1969)
• Elindulunk és visszatérünk (1977, autobiografický román)

.

Spoločenské a kultúrne pôsobenie

• Bol funkcionárom maďarských kultúrnych organizácií v Československu.
• Po roku 1945 sa spolu s Peéry Rezsőm verejne zastával práv maďarskej menšiny.
• Patril k intelektuálnym osobnostiam, ktoré formovali kultúrny dialóg medzi národmi strednej Európy.

.

Pamiatka

• V roku 2004 mu bola na budove bratislavského gymnázia, kde pôsobil, odhalená pamätná tabuľa (autor Gyula Mag).
• Jeho knižná pozostalosť sa nachádza vo Fórum Kisebbségkutató Intézet.

.

Zdroj: https://pam.epocha.sk/

.

Skalica

.