Ňáriovci (pôvodne maďarsky Nyári, s predikátom de Bedegh) bol významný uhorský šľachtický rod, ktorý mal rozsiahle majetky a vplyv aj na území dnešného Slovenska. 

Pôvod a história rodu

Rod pochádzal z rodiny Bedegh v Tolnianskej župe v dnešnom Maďarsku, odkiaľ bol odvodený aj ich šľachtický predikát (de Bedegh). Korene rodu siahajú do obce Nyár v Šomoďskej župe, ktorá im dala priezvisko a kde sú doložení začiatkom 14. storočia. 

Prvým známym doloženým predkom bol Štefan, ktorý sa v roku 1329 spomína ako kráľovský človek (homo regius). 

Majetky na Slovensku

Príslušníci rodu postupne získavali majetky na území Slovenska, často prostredníctvom sobášov alebo po vymretí iných rodov. Medzi ich významné panstvá patrili:

• Branč (získali panstvo hradu a predikát Berencs)
• Korlátka a Cífer (vlastníctvo hradných panstiev)
• Fiľakovo (po vymretí Thúriovcov v polovici 16. storočia)
• Gbeľany (získali v roku 1812 po Serényiovcoch)
• Senica (v 19. storočí vlastnil kaštieľ gróf Jozef Ňári) 

Rod mal majetky aj v Tekovskej a Hontianskej župe. 

Významní predstavitelia

Medzi významných členov rodu patrili napríklad:

• Ján Ňári (1760 – 1836), ktorý získal gbeľanské majetky sobášom s Eleonórou Seréniovou
• Jozef Ňári (1801 – 1881), posledný majiteľ senického kaštieľa z tohto rodu, ktorý zomrel slobodný 

Slovenský národný archív uchováva inventár dokumentov rodu Ňári z rokov 1619 – 1928, čo svedčí o ich dlhotrvajúcom vplyve. 

.

Uhorský šľachtický rod pochádzal z rodiny Bedegh v Tolmianskej stolici. V 16. stor. príslušníci rodu získali na Slovensku panstvo h radu Branč a tým aj predikát Berencs. Boli i vlastníkmi hradného panstva Korlátka a Cífer. Vlastníctvo panstva sa postupne rozdelilo medzi príslušníkov rodu. V polovici 16. stor. po vymretí Thúriovcov, rod Nyári získal sučuanske majetky, Fiľakovo a roku 1812 po Serényiovcoch majetky, Gbeľany v Trenčianskej stolici, ako aj viaceré menšie majetky (Chochoľná, Zemianske Sady, Svrbice a i.). Rod sa postupne rozvetvil a jeho členovia získavali rôzne stupne šľachtictva – zemani, baróni, grófi. Príslušníci rodu vynikli najmä v druhej polocivi 16. stor. a v 17. stor. vo vojenstve a viacerí boli známi ako zástancovia protestantizmu. Predstaviteľmi rodu boli: barón František, Pavol – kapitán Jágru, barón Štefan, Vavrinec – župan Hontianskej stolice a gróf Žigmund. Vo vzťahu k Záhoriu významnú úlohu zohrával rod baróna Františka Nyáriho. František ako vojak sa vyznamenal v r. 1521 v bojoch proti Turkom pri Belehrade, 1526 pri Moháči, 1532 pri Viedni. V roku 1535 získal titul baróna a hodnosť župana Hontianskej župy. Po matke z rodu Pongrácz získal panstvo Branč. Oženil sa s Alžbetou Korlátkoi a získal panstvo hradu Korlátka. Barón František Nyári a jeho potomkovia ako zemepáni významnou mierou ovplyvňovali od 16. storočia až do polovice 19. stor. hospodársky a spoločenský život celého stredného Záhoria. Podľa testamentu baróna Františka Nyáriho z roku 1511 do vlastníctva rodu patrili: Senica, Sobotište, Čáčov, Chropov, Rybky, Smrdáky, Častkov, Prietrž, Pustá Myjava a Suroviny. V roku 1546 prijal na svoje majetky v Sobotišti novokrstencov – habánov. V roku 1572 na základe darovacej listiny kráľa Maxmiliána II. okrem už uvedených obcí pripadlo Nyáriovcom do vlastníctva ďalších 12 obcí z okolia Senice, Myjavy, Čachtíc – celkom dvadsať dva. Rod Nyári sa v roku 1570 prihlásil k reformácii a podporoval evanjelickú cirkev augsburského vyznania. Pričinili sa o založenie prvej školy v Senici, na ktorej pôsobili Jozef Gál, Ján Balthasarides, Ján Francisci a i. V rokoch 1614-1615 sa mesto Senica dostalo do sporu so zemepánom. Súd prinútil Seničanov k vazalskej poslušnosti. Počas tureckých vojen sa obyvatelia Senice okolitých obcí ukrývali na hrade Branč. Rodina Nyári postavila v Senici neskorobarokový kaštieľ, v ktorom je v súčasnosti Záhorská galéria. Po zrušení poddanstva roku 1848 sa brančský komposesorát rozpadol a jeho vlastníci stratili moc zemepánov a nemohli už priamo zasahovať do života obcí a mesta Senica.

Ňáriovci bývali skvelí hraničiari a stoliční hodnostári. Mal povesť húževnatých , v boji odvážnych mužov, pevného presvedčenia, pre ktoré bola typická jednota slov a skutkov. Bývali vojakmi, generálmi, právnikmi, veľkostatkármi, ale aj archeológmi, umelcami, dokonca aj mecénmi umenia.

.

Hrad Branč

Hrad v rokoch 1251 – 1261 dal postaviť magister Aba. Skladal sa z mohutnej trojposchodovej obytno-obrannej veže obdĺžnikového pôdorysu so vstupom na poschodí, ku ktorej sa od západu- napájalo kamenné opevnenie s nádvorím. Z množstva ďalších majiteľov patrí k významnejším Stibor zo Stiboríc, ktorý hrad rozšíril o predhradie so vstupnou vežou a o palác v hornom hrade. V priebehu 15. storočia vzniká druhé predhradie s hradbou okolo celého hradného komplexu, ktorá bola v neskororenesančnom období zo strany vstupu obohatená o dva ušnicové bastióny. Hrad bol opustený v priebehu prvej polovice 18. storočia, kedy sa jeho poslední majitelia Ňáriovci natrvalo presťahovali do kaštieľa v blízkom Sobotišti. V katastrálnom území obce Podbranč, v polohe Starý hrad sa nachádza veľkomoravské hradisko a v polohe Majeričky slovanské sídlisko z poveľkomoravského obdobia.

Zdroj: Ivan Knotek, Záhorie 2006, www.obnova.sk, Šľachtické rody Drahoslav Machala

Foto: Erb Pavla Ňáriho.

.

Hrad Branč

Korlátsky hrad – Cerová-Lieskové

Senica