Pracovala ako holička, neskôr ako predavačka v obchode s odevmi. Na dosky Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave prvýkrát vstúpila pred 70 rokmi a odvtedy oslovuje svojou energiou a nadšením pre herectvo. Divadelná a filmová herečka a recitátorka.

.

* 07.06.1927 (Čáry)…….   † 5.12.2022 (Bratislava)

.

Narodila sa v Čároch, okres Senica. Študovala na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Svoje pôsobenie začala ako členka divadelného súboru Slovenského komorného divadla v Martine (1954-1947). V roku 1948 sa stala členkou činohry SND v Bratislave. Jej herecké role sa menili s jej profesionálnym rastom. Za roky svojho celoživotného pôsobenia sa stala jednou z najvýznamnejších hereckých osobností slovenskej profesionálnej divadelnej scény.

Začínala v martinskom divadle stelesňovaním „naiviek“ v Gogoľovej Ženbe – Agáfia Tichonovna, cez repertoár lyrických postáv v SND postavou v divadelnej adaptácii Maríny, či postavy Širín v Hikmetovej Legende o láske, Amálie v Schillerových Zbojníkoch. V päťdesiatych rokoch stelesňovala postavy ideálnych čistých dievčat v Shakespearových tragédiách – ako Ofélia v Hamletove, Júlia v Romeovi a Júlii. Rovnako však majstrovsky neskoršie stvárňovala postavy Virginie v Brechtovom Živote Galileiho, Angely v Karvašovej Polnočnej omši, či postavu Jany v Shawovej Svätej Jany, Ranevskej v ČechovovomVišňovom sade, Lady Torenrancovej vo Wiliamsovom Zostupujúcom Orfeovi a v desiatkach ďalších postáv stvárnených na scéne divadelného javiska, filmu, televízie. Z televíznej tvorby je možné spomenúť jej účinkovanie v inscenáciách Ľubov Jarová (1961), Hra o láske a smrti (1962), Anna Christie (1967), Príbehy z lepšej spoločnosti (1974). Rovnako sú nezabudnuteľné jej postavy z filmov Priehrada (1950), Skalní v ofsajde (1960), Ivanov (1963) a iné. Mária Kráľovičová bola vynikajúcou reprezentantkou  slovenského recitačného umenia. Má nespočetné množstvo nahrávok v rozhlase, absolvovala mnoho verejných vystúpení.

Vyše štyridsať rokov aktívne rozdávala samu seba v úlohách, ktoré vždy majstrovsky stvárňovala.  Za celoživotné pôsobenie jej v roku 1979 udelili titul národná umelkyňa. V roku 2003 jej prezident SR udelil štátne vyznamenanie Rad Pribinu. Aj keď je na dôchodku ešte v sezóne 2005/2006 v divadle P. O. Hviezdoslava stvárňovala v inscenácii Ženský zákon (v záhoráčtine) postavu Dory. V svojich rozhovoroch o živote (medailónoch) sa vždy hlásila a hlási k svojmu rodnému Záhoriu. A Záhorie môže byť právom na ňu hrdé.

.

Vzdelanie

1947 – 1950 Štátne konzervatórium v Bratislave, odbor herectvo

.

Životopis

Komorné divadlo v Martine
od 1948 SND v Bratislave

.

Ocenenia

1967 titul zaslúžilá umelkyňa
1979 titul národná umelkyňa
2006 Sieň slávy
2007 Cena Jozefa Krónera za celoživotné herecké dielo
2007 výročná cena Literárneho fondu
2008 Krištáľové krídlo za rok 2007, v kategórii Divadlo a film

.

Tvorba

Výberová filmografia:

1963 Ivanov (Anna Sára)
1962 Výlet po Dunaji (Domastová)
1960 Skalní v ofsajde (Sekáčová)
1959 Muž, ktorý sa nevrátil (Kovalská)
1950 Priehrada (Uľka Bujnová)

.

Zdroj: Ivan Knotek, Záhorie 2006, www.osobnosti.sk

Foto : sk.wikipedia.org

.

Čáry