Poetka, spisovateľka – pod rôznymi pseudonymami : Mária Javorinská, Slovenčina, Príroda, Nádeja, Striga Krivošľapka

Verš z Lukášovho evanjelia: „Mária dobrou stránku vyvolila.“

.

*24.06.1851 (Bukovec)…….. + 21.12. 1919 (Skalica)

.

PôVOD

– najstaršia zo šiestich detí (z kopaničiarskej dediny Bukovec – vzdušnou čiarou takmer na polceste medzi Sobotišťom a Brezovou pod Bradlom) – vyrastala v rodine, ktorá sa hrdo hlásila k odkazu štúrovsko-hurbanovskej generácie

– otec- evanjelický farár Ján Juraj Boor ( z rodiny farára z Vrbového)

– matka Hermína, rodená Šuleková (1829 – 1879), bola dcérou sobotištského farára Jána Šuleka a sestrou martýrov Vilka a Ľudovíta- aj sestrou babičky MRŠtefánika

– súrodenci: Ján Jaromír Boor; Karol Boor; Ľudovít Augustín Boor; Hermína Karolína Groeblová; Ladislav Michal Boor

1861- rodina sa presídlila na evanjelickú faru v Krajnom (Aj na fare v Bukovci, aj v Krajnom sa schádzali viacerí významní Slováci)- bratia farármi – Ján Jaromír v Holíči, Ľudovít v Krajnom a v Nadlaku, aj Ladislav v americkom Chicagu a v Braddocku (Evanjelické farnosti sa v tom čase nestarali iba o veci duchovné a matričné, ale spravovali aj ľudové školy so slovenským vyučovacím jazykom, objednávali a požičiavali farníkom slovenskú tlač, nacvičovali kultúrne predstavenia, a tým upevňovali v národe slovenské povedomie. V USA deti slovenských rodičov zasa mohli navštevovať na fare nedeľnú školu a spoznávať materinský jazyk slovom aj písmom.)

– – 1867 – sobáš s o 21 rokov starším ovdovelým farárom z Lubiny Gustávom Adolfom Holubym -1830 – 1910 – s 1. manž. Ľudmilou rod. Śtúrovou mal synčeka)

-poslúchla radu svojich rodičov s vydajom

Sťahuje sa do Lubiny- súhlasila – no synček zomiera

.

VZDELANIIE

– dedinská škola

– poslali ju najskôr na Dolnú zem, aby sa podučila maďarčine

– nemčinu sa zasa učila u príbuzných v Prešporku- aj v prácach a záľubách, ktoré sa od vzdelaného vyžadovali (ručné práce, varenie a hra na klavír)

– čoskoro našla najväčšiu záľubu v knihách

.

PRÁCA

– živo sa zaujíma o život a osudy Lubinčanov, o ich históriu, nárečie a miestne zvyky

– 1871 – v Lubine sa na podnet J. M. Hurbana uskutočňuje 1. pastorálna konferencia evanjelických kňazov Trenčianskej stolice, na ktorej sa zúčastnení kňazi dohodli, že spoločnými silami budú naďalej odolávať maďarizačným tlakom.

– na stránkach novín sa stretáva s vysnívaným mužom z mladosti Svetozárom Hurbanom, svojimi prostými veršami vzbudí v ňom záujem o svoju tvorbu, že v ňom nájde poradcu i utešiteľa, nachádza v ňom svoj mužský protipól.

– stáva sa prvou slovenskou ženou, ktorá) začína uverejňovať svoju poéziu- spočiatku prijímaná kladne, no Mária nemá učiteľa, sama vychovaná v biblickej češtine a západoslovenskými nárečiami má problémy aj s uzákonenou štúrovskou slovenčinou…

– 1892 – 1895- v jej literárnej tvorbe prudký zlom: nový ženský literárny talent Ľudmila Riznerová – Podjavorinská: Čím bohatšia je literárna tvorba Ľudmily, tým silnejšie je presvedčenie Márie o „podvode“= 1906 vydáva vlastným nákladom brožúrku „Čo je pravda“ s podtitulom „Samoobrana“

– 1910 –19- po mužovej smrti v Skalici

.

DIELO

– V pozostalosti zostala bohatá korešpondencia, rukopisy veršov, próz, kritických úvah, článkov

Tvorbou nadväzuje na slovenský mesianizmus 19. storočia

– 1894- Svätodúšky

– 1906- Čo je pravda?

– Myjava 1910- Lístie, verše sedliačky od r. 1882

– zdroj: .Záhorské múzeum ,čas.Záhorie2012- Milica Lustigová-Bunčáková-

.

Viac: https://www.zahorskemuzeum.sk/milica-lustigova-buncakova…/

Zdroj: https://sk.wikipedia.org, facebook

.

Skalica

Bukovec

.